MAINE - Nastoľovanie mieru vo svete je nepochybne dlhá a náročná cesta. Podujala sa na to aj vtedy desaťročná Samantha Smithová, ktorá sa obávala konfliktu medzi USA a Sovietskym zväzom. Napísala preto vodcovi zväzu list, ktorý pravdepodobne zmenil kurz histórie.
Samantha rada písala listy. V lete 1977 školáčka z Manchestru v americko štáte Maine napísala anglickej kráľovnej a zablahoželala jej k 25 rokom na tróne. Dostala odpoveď od kráľovskej dvornej dámy, ktorá jej za milé slová poďakovala. V apríli 1983 malo desaťročné dievča vážne obavy. Dôvodom bolo napätie počas studenej vojny medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, ktoré zvýšilo hrozbu jadrovej konfrontácie, ako vysvetľuje autorka Lena Nelsonová v knihe "America’s Youngest Ambassador: The Cold War Story of Samantha Smith’s Lasting Message of Peace".
Budete hlasovať za vojnu alebo nie?
Na návrh svojej matky Jane Smithovej zobrala Samantha opäť do ruky pero a napísala novému vodcovi Sovietskeho zväzu, generálnemu tajomníkovi Jurijovi Andropovovi. "Gratulujem k vašej novej práci. Obávala som sa, že sa Sovietsky zväz a Spojené štáty dostanú do jadrovej vojny. Budete hlasovať za vojnu alebo nie?" spýtala sa a list zakončila prosbou o odpoveď. Spolu so svojím otcom Arthurom zamierila na poštu a list poslala do Kremľa, informuje New York Post.
Od tej chvíle sa život Smithovcov nadobro zmenil. Keď sa dopočuli o tom, že Samathin list bol uverejnený v ruských štátnych novinách Pravda, miestne, národné a medzinárodné médiá zrazu požadovali viac informácií o dievčati, ktoré nazývali "najmladšou veľvyslankyňou Ameriky". "Boli tam televízne štáby z Anglicka, Austrálie, Nemecka a Bulharska. Fotograf pricestoval z Paríža, aby odfotil rodinu na ich prednej verande. Sovieti vyslali aj svoj televízny štáb, po tom, čo dostali špeciálne povolenie cestovať do Manchestru. Keď sa americké štáby dopočuli o tom, že Sovieti prídu nakrúcať Samanthu, chceli prísť nakrútiť natáčanie Sovietov," píše Nelsonová.
Do 25. apríla prišiel list od samotného Andropova, v ktorom dievčaťu písal o svojej túžbe po mieri na celom svete a pozýval ju a jej rodinu do Ruska. "Hoci boli Jane a Arthur skeptickí voči skutočným zámerom sovietskeho vodcu, mysleli si, že správa znela skutočne," uvádza Nelsonová.
Zasiahol tragický osud
V júli sa rodina vydala na dvojtýždňovú návštevu ZSSR. Navštívili Moskvu, Leningrad a sovietsky priekopnícky tábor Artek. Samantha neskôr odletela do Japonska, aby prednášala na Detskom medzinárodnom sympóziu pre 21. storočie v Kobe. Dokonca sa naučila trochu po japonsky a pre Disney Channel podala správu z Washingtonu, DC, kde robila rozhovory s kandidátmi na prezidenta. Objavila sa aj v epizódach niekoľkých seriálov. Koncom augusta 1985 však došlo ku tragédii. Po výlete do Londýna na nakrúcanie epizódy seriálu "Lime Street" leteli Samantha a jej otec na poslednom úseku svojej cesty domov, keď sa lietadlo pripravovalo na pristátie na malom regionálnom letisku v Auburn-Lewiston v Maine. Bola však hmla, čo komplikovalo pristávanie. Lietadlo sa napokon zrútilo do rokliny. Zahynulo všetkých osem pasažierov vrátane vtedy trinásťročnej Samanthy a jej otca.
O pár dní neskôr do jej domu dorazil telegram odoslaný zo Santa Barbary v Kalifornii: "Nancy a ja sme hlboko zarmútení správou o vašej veľkej strate. Milovaný manžel a jediná dcéra odišli šokujúco náhle. Samantha - jej úsmev, jej idealizmus, jej nedotknutá sladkosť ducha. Nancy sa ku mne pripája a posiela vám našu najhlbšiu sústrasť. Nech vás Boh žehná a potešuje. Ronald Reagan," stálo v ňom. Čo užialenú matku prekvapilo ešte viac, bol telegram od nového sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova. "Samantha žiarila ako jasný lúč slnka v čase, keď boli vzťahy medzi našimi dvoma krajinami zahmlené," napísal.
Ako sa ukázalo, snaha odvážnej tínedžerky nebola márna. V októbri 1985, dva mesiace po havárii lietadla, založila Jane Smithová nadáciu Samanthy Smithovej, venovanú podpore väčšieho porozumenia medzi národmi Spojených štátov a Sovietskeho zväzu.
O mesiac neskôr a takmer tri roky odvtedy, čo Samantha napísala do Kremľa, sa Reagan a Gorbačov stretli v Ženeve vo Švajčiarsku a dohodli sa na zintenzívnení diskusií medzi superveľmocami. V decembri 1986 bola v Štátnej knižnici a múzeu v Maine venovaná bronzová socha Samanthy Smithovej v plnej veľkosti. Na zlatej plakete je zverejnený príbeh jej krátkeho, no veľkolepého života. "Predčasnú smrť Samanthy pri leteckej nehode oplakávali dospelí aj deti na celom svete," píše sa na nej. Mesto Maine je hrdé na svoju rodáčku a pamätá si posolstvo, ktoré ho naučila, a to, že jedno dieťa môže zohrať významnú úlohu pri nastolení mieru vo svete.
