JERUZALEM - Staroveké toalety nachádzajúce sa na svojich pôvodných miestach v Jeruzaleme poskytli vedcom jedinečnú príležitosť identifikovať mikroorganizmy spôsobujúce ochorenia, ktoré trápili ľudí už pred 2500 rokmi. Analýzou vzoriek sa im dokonca podarilo objaviť najstarší dôkaz o výskyte parazita zapríčiňujúceho chorobu špinavých rúk.
Tím výskumníkov z Cambridgeskej univerzity, Univerzity v Tel Avive a Izraelského úradu pre starožitnosti identifikoval vo vzorkách odobratých zo starovekých toaliet v Jeruzaleme prítomnosť parazitického prvoku Giardia duodenalis. Spôsobuje dyzentériu, čiže črevnú infekciu, ktorá je známa aj ako choroba špinavých rúk alebo úplavica. Prejavuje sa silnou krvavou hnačku a často ju sprevádzajú žalúdočné kŕče a horúčka.
Výsledky výskumu zverejnené v časopise Parasitology tak prinášajú najstarší dôkaz výskytu tohto mikroorganizmu v ľudských výkaloch datované do obdobia pred viac ako 2500 rokmi. Vzorky boli odobraté pod kamennými záchodovými sedadlami v dvoch veľkých lokalitách, ktoré boli zrejme elitnými sídlami zo siedmeho až šiesteho storočia pred naším letopočtom. Kamenné bloky mali zakrivený povrch na sedenie, veľký otvor na vyprázdňovanie a menší na močenie. Staroveké toalety zostali na pôvodných miestach, čím sa naskytla jedinečná príležitosť na identifikáciu mikroorganizmov. Už predchádzajúci výskum potvrdil prítomnosť bičíkovcov, detských hlíst a pásomníc. Ich vajíčka sú totiž schopné prežiť aj tisíce rokov.
Lenže odhaliť krehké cysty produkované prvokmi je oveľa komplikovanejšie. Vedci identifikovali parazita spôsobujúceho dyzentériu pomocou techniky ELISA (enzymatický imunosorbčný test). Prostredníctvom nej definovali antigény, čiže látky, ktoré vyvolávajú imunitnú odpoveď organizmu. Jednu vzorku získali vo štvrti Ahiel hneď za hradbami Jeruzalema, tri ďalšie odobrali v lokalite Armon ha-Natziv vzdialenej necelé dva kilometre južne od mesta.
Vo výkaloch objavili jedinečný antigén - proteín cystickej steny, ktorý produkuje a uvoľňuje G. duodenalis. Tento drobný parazit hruškovitého tvaru sa šíri potravou alebo vodou kontaminovanou výkalmi infikovaného človeka, resp. zvieraťa. Narúša ochrannú výstelku ľudského čreva, čo mu umožní prístup k živinám. Väčšina ľudí sa našťastie rýchlo zotaví aj bez antibiotík. Parazit však poškodí sliznicu čreva, čo môže spôsobiť, že do neho preniknú aj iné baktérie a mikroorganizmy zhoršujúce zdravotný stav infikovaného.
"Na základe vzoriek sedimentov zo spoločných latrín nedokážeme určiť počet nakazených osôb. Je možné, že toalety používala rodina a personál, ale je to len možnosť, pretože sa nezachovali žiadne záznamy opisujúce druh spoločenskej etikety," priblížil šéf výskumného tímu Piers Mitchell. Podľa neho predstavuje tento nález z doby železnej najranejší známy dôkaz o výskyte G. duodenalis, ktorý bol doposiaľ identifikovaný v minulej populácii. Toto zistenie naznačuje dlhodobú prítomnosť parazita v populáciách na Blízkom východe. Doteraz nie je presne známe, odkedy G. duodenalis spôsobuje dyzentériu. Zmienka o tomto ochorení sa však nachádza už v lekárskych textoch z Mezopotámie spred 3000 až 4000 rokov. Keďže sa šíri v preľudnenom prostredí bez dostatočných hygienických návykov, na Blízkom východe bola zrejme bežná hneď po tom, ako došlo k trvalému osídleniu a domestikácii zvierat a rastlín..
