MARIOKA - Človek nie je v živočíšnej ríši jediný druh, ktorý dokáže byť závislý od omamných látok. Existujú záznamy viacerých prípadov zvierat závislých od omamných látok či alkohole. U niektorých z nich sa dokonca prejavuje drogová závislosť.
Závislosti od rôznych látok môžeme sledovať v celej histórii ľudstva - či už ide o alkohol, nikotínové výrobky či dokonca drogy. Ak ale predpokladáte, že drogové závislosti sú výlučne záležitosťou ľudského správania, mýlite sa. Viacerí zástupcovia zvieracej ríše obľubujú psychotropné látky, ktoré im dokážu skresliť okolitú realitu.
Všetky mačky milujú kocúrnik
Majitelia mačiek vedia, že ich miláčikovia sú zbláznení do rastliny známej ako kocúrnik. Ide o neškodnú závislosť, ktorá postihuje len približne dve tretiny domácich mačiek. Opojenie trvá menej ako 30 minút a pre tento stav sú v tomto prípade typické výbuchy hyperaktivity, rozptýlenie, vrčanie, nevyspytateľné reakcie a ospalosť. V podstate ide o bežné správanie mačky, ktoré sa ale vystupňuje a má intenzívnejší prejav. Kocúrnik im neposkytuje iba opojenie, ale pomáha im aj odháňať nepríjemný hmyz, napríklad komáre.
Táto skutočnosť naznačuje, že ich náklonnosť k tejto rastline má určitý evolučný prínos. Známe je aj to, že bylina dokáže ovplyvniť myseľ mačkovitých šeliem vrátane levov, leopardov a jaguárov. Kocúrnik pochádza z čeľade mätovitých a za svoje vlastnosti vďačí droge nepetalaktón. Táto zlúčenina preniká do organizmu mačky cez nos a pôsobí podobne ako heroín a morfium na ľudí, zistili odborníci vo svojom výskume.
Opiová kríza u vačkovcov
Pre druh vačkovca wallaby je veľký problém užívanie ópia. Tasmánia je najväčším svetovým producentom legálne pestovaného ópia pre farmaceutický priemysel, čiže je plná makových fariem. Vačkovce s obľubou vyhľadávajú tieto polia, pochutnávajú si na kvetoch a doslova sa zdrogujú. Ako v roku 2009 pre The Guardian uviedla generálna prokurátorka Lara Giddingsá, zvieratá sú pod vplyvom tejto látky dezorientované, chodia dookola a potom sa zrútia.
Štvorzubcovité ryby a delfíny
Dokument BBC „Spy in the Pod“ zachytil skupiny delfínov, ako s radosťou "špásujú" so štvorzubcovitými rybami. Za opojenie vďačia neurotoxínu známemu ako tetrodotoxín, ktorý tieto ryby používajú ako jed na omráčenie koristi. Hoci tento silný toxín môže byť smrteľný, zdá sa, že jeho malé množstvo má narkotický účinok. „Išlo o prípad, keď mladé delfíny zámerne experimentovali s niečím omamným. Po tom, čo jemne prežúvali tento druh rýb, začali sa správať veľmi zvláštne, opierali sa nosom o hladinu, ako keby boli fascinovaní vlastným odrazom,“ povedal v roku 2013 pre The Sunday Times zoológ a filmový producent Rob Pilley.
Hypotéza opitej opice
Existuje teória, že ľudia získali chuť na alkohol vďaka primátom, ktoré jedli príliš zrelé vykvasené ovocie produkujúce etanol. Aj dnes je pozoruhodné, že ovocie s alkoholom je kombinácia, ktorá primátov stále priťahuje a to vrátane pavučiaka stredoamerického. Takzvanú hypotézu o „opitých opiciach“ po prvý raz prezentoval Robert Dudley z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Tvrdil, že primáty sa dokázali naučiť čuchať fermentované ovocie už pred desiatkami miliónov rokov. Keďže etanol vznikajúci pri kvasení ovocia je relatívne ľahká molekula, ktorá sa ľahko vznáša vo vetre, primáty si zvykli spájať vôňu alkoholu s potravou. Dudley naznačil, že tento dávny vzťah k etanolu možno čiastočne vysvetľuje, prečo majú aj súčasní ľudia sklon k nadmernej konzumácii a zneužívaniu alkoholu.
Opitý Dumbo
Opice nie sú jediným živočíchom, ktoré aktívne konzumujú alkohol. Existuje množstvo vtipnej literatúry o tom, ako sa opili slony. Podľa starej legendy musel sám Budha skrotiť jedného z nich, pretože vyvolával peklo v malej ázijskej dedine. V roku 1984 bola realizovaná štúdia, ktorej cieľom bolo vedecky potvrdiť sklon týchto zvierat k alkoholu. Vedci zhromaždili tri ázijské a sedem afrických slonov a potom im predložili množstvo nápojov s rôznym obsahom alkoholu. Zistili, že ochotne pili sedem percentný roztok alkoholu v množstve, ktoré bolo dostatočné na to, aby vyvolalo dramatické zmeny v správaní.
Pozorované zvieratá sa nezdali byť príliš opité, ale experti zaznamenali určité náznaky, že ich tento zážitok príjemne schladil. „Hoci slony nevyzerali veľmi ‚opojené‘ alebo ‚opité‘, frekvencia a/alebo trvanie špecifického správania sa dramaticky zmenili. Spočiatku sa u nich zvýšilo mávanie ušami, čo naznačuje zvýšenie telesnej teploty. Činnosti ako pitie a kúpanie, ktoré slony vyhľadávajú, keď im je horúco, sa však v tomto prípade znížili,“ napísali autori štúdie.
