PENNSYLVÁNIA - Nedávna štúdia poukázala na súvislosť medzi zmenšovaním mozgu a fajčením. Vedci síce už v minulosti zistili, že ľudia, ktorí fajčia majú menší mozog ako nefajčiari, ale až výsledky posledného prieskumu naznačujú, že je tento jav spôsobený práve fajčením.
Podľa štúdie, v ktorej bolo pozorovaných viac ako 28 000 osôb, má každodenné fajčenie cigariet vplyv na zmenšovanie mozgu. Vedci už predtým zistili, že fajčiari majú v porovnaní s nefajčiarmi menší mozog, čo sa týka objemu. Doteraz však nebol objasnený fakt, či má tento jav súvislosť s fajčením. V aktuálnej správe, ktorá bola zverejnená v databáze medRxiv 28. apríla, poskytujú presvedčivé dôkazy o tom, že takáto súvislosť existuje. „Je to veľmi dôležitá štúdia,“ uviedol Dajiang Liu, ktorý sa zaoberá genetikou rizika fajčenia na Penn State College of Medicine, ale na tomto výskume sa nezúčastnil. „Práca je dôsledne vykonaná a ide o dôležité zistenie z hľadiska verejného zdravia,“ dodal Liu.
Vedci analyzovali údaje z britskej biobanky. Okrem skenov mozgu analyzovali aj údaje o fajčiarskych návykoch účastníkov, ktoré sami uviedli. Respondenti sa zúčastnili dvoch prieskumov v rokoch 2006 až 2010 a potom v rokoch 2012 až 2013. V druhom časovom okne boli mozgy účastníkov zobrazené aj pomocou magnetickej rezonancie (MRI). Autori prieskumu zistili, že v porovnaní s ľuďmi, ktorí nikdy denne nefajčili, mali účastníci, ktorí v určitom období fajčili denne, objem mozgu menší v priemere o 7,1 cm³. Tento rozdiel zahŕňal zmenšenie o 5,5 cm³ v sivej hmote. Každodenné fajčenie v určitom období v minulosti bolo spojené aj so zmenšením bielej hmoty mozgu o 1,6 cm³.
Autori prieskumu zároveň zistili, že medzi účastníkmi, ktorí v minulosti denne fajčili ešte intenzívnejšie, sa prejavili väčšie rozdiely v objeme sivej hmoty. Každý ďalší „rok fajčenia“ zodpovedajúci jednej škatuľke cigariet denne počas jedného roka, bol spojený s priemerným znížením objemu šedej hmoty približne 0,15 cm³. Podľa vedcov tento vzťah „dávka - reakcia“ poukazuje na to, že tento zlozvyk príčinne zmenšuje objem mozgu. Naopak, intenzita fajčenia nemala významný vplyv na objem bielej hmoty.
V ďalších analýzach zistili, že ľudia, ktorí prestali fajčiť dávnejšie, mali o niečo viac sivej hmoty v porovnaní s tými, ktorí prestali iba nedávno. Toto zistenie naznačuje, že ak ľudia prestanú fajčiť, môže to mierne zvrátiť pokles objemu mozgu. Napríklad u tých, ktorí tak urobili o rok skôr, bol zaznamenaný nárast objemu sivej hmoty o 0,09 cm³. Vedci preskúmali aj genetické údaje účastníkov, aby zistili, či génové varianty, ktoré ovplyvňujú riziko fajčenia, môžu súvisieť s rozdielmi v objeme šedej hmoty. Zistili, že respondenti s vyšším genetickým rizikom častejšie fajčili v minulosti, ale ich genetika nesúvisela s objemom šedej hmoty. Namiesto toho bola anamnéza každodenného fajčenia silne spojená s objemom sivej hmoty, čo naznačuje, že hnacou silou zmien je fajčenie.
„Keďže zmenšovanie objemu mozgu sa spája s neurologickými ochoreniami, ako je napríklad Alzheimerova choroba, stanovenie tejto príčinnej súvislosti prehlbuje naše poznatky o tom, či fajčenie priamo spôsobuje tieto ochorenia prostredníctvom tohto mechanizmu,“ uviedol Liu. Ďalšie experimenty pomôžu potvrdiť kauzálny vzťah medzi fajčením, veľkosťou mozgu a účinnosťou liekov, ktoré by potenciálne mohli zabrániť úbytku mozgového tkaniva.
