SEATTLE - Podľa juhokórejských vedcov sa invazívna rastlina voškovník vyznačuje antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Uviedli to na stretnutí Americkej spoločnosti pre biochémiu a molekulárnu biológiu v Seattli. Poukázali na to, že táto burina má potenciál na využitie v kozmetickom priemysle, pretože podporuje tvorbu kolagénu a spomaľuje proces starnutia.
Na stretnutí Discover BMB, ktorý organizuje Americká spoločnosť pre biochémiu a molekulárnu biológiu, prezentovali výsledky svojho výskumu vedci z Univerzity Myongji v Južnej Kórei. Plody voškovníka obsahujú antioxidačné a protizápalové zložky. Táto invazívna burina by mohla podľa ich zistení ovplyvňovať tvorbu kolagénu, ktorý napomáha pružnosti pokožky a eliminuje tvorbu vrások. Zároveň uviedli, že zlúčeniny v jej plodoch znížili poškodenie spôsobené UVB žiarením a urýchlili hojenie v testoch s použitím buniek a tkanív.
"Zistili sme, že plody voškovníka majú potenciál chrániť pokožku a pomáhajú zvyšovať produkciu kolagénu. Znamená to, že jeho výťažky by sa mohli stať atraktívnou zložkou krémov alebo iných kozmetických výrobkov. Ak sa zmieša s inými účinnými zlúčeninami, pravdepodobne bude vykazovať synergický účinok proti starnutiu ako kyselina hyalurónová alebo kyselina retinová," priblížila členka výskumného tímu Eunsu Songová v tlačovej správe.
Čo je to voškovník?
Rastlina, ktorá sa rozšírila do celého sveta, pochádza z Číny, strednej Ázie a južnej Európy. Často sa vyskytuje na vlhkých alebo piesočnatých miestach, ako sú brehy riek a cestné priekopy. Jej plody sú pokryté tuhou šupkou a burinami, ktoré ľudia po stáročia používali v liekoch proti bolestiam hlavy, upchatému nosu, poruchám pigmentácie kože a chorobám súvisiacim s tuberkulózou. V posledných rokoch vedci skúmali jej možné využitie pri liečbe rakoviny a reumatoidnej artritídy. Autori štúdie uviedli, že ich práca je prvou, ktorá skúma burinu ako prostriedok na ochranu pokožky a hojenie rán. Pri pozorovaní molekulárnych vlastností plodov rastliny izolovali zlúčeniny, ktoré by mohli podporovať antioxidačné a protizápalové účinky. Následne použili bunkové kultúry a 3D model tkaniva podobný ľudskej pokožke, aby zistili, že výťažky z plodov podporujú tvorbu kolagénu, urýchľujú hojenie rán a poskytujú ochranu pred UVB žiarením.
Zistilo sa, že plody vypestované v Južnej Kórei mali o niečo vyššie antioxidačné a protizápalové vlastnosti a väčšiu aktivitu pri hojení rán než plody z Číny. Experti upozornili aj na to, že vysoké dávky výťažku z plodov by mohli byť škodlivé a pred ich bezpečným použitím v kozmetickom alebo vo farmaceutickom priemysle je potrebný ďalší výskum. "Rastlina preukázala potenciál ako kozmetický prostriedok, pretože zvyšuje syntézu kolagénu. Pri vyšších koncentráciách však vykazovala negatívne výsledky. Nájdenie správnej koncentrácie je veľmi dôležité a mohlo by byť kľúčom ku komercializácii výťažkov z plodov v kozmetike," uviedla Songová.
Dokáže aj uškodiť
Odborníci v oblasti zdravia tvrdia, že potenciál voškovníka pre využitie v kozmetike je rovnako veľký ako jeho potenciál pre poškodenie zdravia, ak sa pri jeho používaní nebude postupovať správne. "Tradične sa táto bylina používa pri horúčkach, besnote, chronickom lumbagu, bolestiach hlavy a alergickej nádche. Existuje predpoklad, že jeho extrakt lieči aj epilepsiu, uštipnutie jedovatým hmyzom, zápaly a reumatizmus. Číňania a pôvodní obyvatelia Ameriky využívajú voškovník vo forme čaju na získanie úľavy pri reumatizme, ochoreniach obličiek, prechladnutí, hnačke, tuberkulóze a iných nosových ochoreniach. Jej semená však obsahujú karboxyatraktylosid, ktorý môže byť toxický a môže spôsobiť bolesť brucha, nevoľnosť, záchvat, zvracanie a v horších prípadoch problémy s pečeňou. Je preto potrebné vykonať ďalšie testy a štúdie," vysvetlil dermatológ Noor Hanif Said.
