JÜLICH - Výsledky štúdie zverejnené v časopise Journal of Neuroscience naznačujú, že už jedna prebdená noc môže vplývať na štrukturálne zmeny v mozgu, ktoré sa zvyčajne objavujú až počas starnutia. Nebude to však až také zlé, lebo všetko sa upraví a vráti do normálu po kvalitnom nočnom odpočinku.
Štúdia, ktorej cieľom bolo zistiť, aké následky zanecháva na ľudskom mozgu nedostatok spánku, zrejme svojimi výsledkami nepoteší tých, ktorí si nedoprajú dostatočný nočný odpočinok. Jej autori totiž zistili, že ak zostanete čo i len jednu noc bez spánku, môže váš mozog vyzerať staršie, ako keby náhle zostarol cez noc o jeden až dva roky. "Vek mozgu je veľmi zaujímavým meradlom, pokiaľ ide o zmeny v dôsledku straty spánku," uviedla Judith Carrollová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, ktorá na výskume neparticipovala.
Vedci vychádzali z piatich existujúcich súborov dát a použili údaje od 134 účastníkov rozdelených do štyroch skupín: úplná spánková deprivácia (bez spánku jednu noc), čiastočná spánková deprivácia (tri hodiny spánku v priebehu noci), chronická spánková deprivácia (päť hodín spánku každú noc počas piatich nocí) a kontrolná skupina (osem hodín spánku každú noc). Každá skupina mala aspoň jednu noc základného spánku, kde strávila osem hodín v posteli, aby sa zabránilo spánkovej deprivácii. Všetci absolvovali po každej noci MRI vyšetrenie. Výskumníci tak mali možnosť porovnať, ako vyzeral mozog respondentov pred a po spánkovej deprivácii a po celonočnom odpočinku. Určený bol aj zjavný vek mozgov účastníkov pomocou algoritmu strojového učenia nazývaného brainageR, ktorý bol testovaný na údajoch od viac ako 3000 ľudí, píše Live Science.
Algoritmus dokáže predpovedať vek do štyroch rokov
Verejne dostupný algoritmus predpovedá chronologický vek osoby na základe MRI mozgu podľa toho, ako zvyčajne vyzerajú zdravé mozgy v danom veku, pokiaľ ide o objem tkaniva a tekutiny. V minulých testoch experti zistili, že brainageR dokáže presne predpovedať vek približne do štyroch rokov. Z výsledkov novej štúdie vyplynulo, že v prípade skupiny, ktorá jednu noc nespala, algoritmus odhadol, že boli v priemere o jeden až dva roky starší, ako sa predpokladalo na začiatku. Tieto rozdiely však zmizli po noci zotavovacieho spánku. Skupiny s čiastočným a chronickým nedostatkom spánku nevykazovali významné rozdiely v predpovediach veku v porovnaní s kontrolou.
Zmena v morfológii mozgu
Zistenia sú tak v súlade s predchádzajúcimi výskumami o vplyve nedostatku spánku na mozog. Existujú dôkazy o tom, že v mozgu ľudí, ktorí málo spia, dochádza k niekoľkým typom zmien vrátane zvratov v distribúcii tekutín a objeme šedej hmoty. "Takáto zmena v morfológii mozgu bola zachytená aj touto metódou starnutia mozgu," hovorí hlavný autor štúdie David Elmenhorst z Výskumného inštitútu Forschungszentrum Jülich v Nemecku. Rozhodujúci je však v tomto prípade fakt, že výsledky neznamenali skutočné starnutie, ale skôr zmeny, ktoré algoritmus strojového učenia interpretoval ako starnutie. Keďže výskum zaznamenal takúto zmenu iba v skupine s úplným nedostatkom spánku, je ťažké definovať, ako by sa všetko prejavilo v reálnych podmienkach.
"Nie som si istá, či môžeme hovoriť o dlhodobých účinkoch chronickej straty spánku, pretože aj chronický stav trval v tomto prípade len päť dní," uviedla Carrollová. Nevýhodou štúdie je aj to, že pri pozorovaní bola použitá malá vzorka ľudí. Do budúceho výskumu by sa preto mohli zapojiť ľudia, ktorí majú chronickú spánkovú depriváciu, ako napríklad tí pracujúci na zmeny. Mnoho jedincov má totiž problém zaspať cez deň, keď sú celú noc hore.
