GÍZA - Fotografiu z roku 1864 môžeme považovať za dôkaz o tom, ako sa v druhej polovici 19. storočia postupne skracovali vzdialenosti medzi kontinentmi a svet sa začal globalizovať. Je na nej totiž zachytená skupina japonských samurajov pózujúcich pred Veľkou sfingou v egyptskej Gíze.
Tradičné japonské oblečenie, staroegyptská pamiatka a európsky fotoaparát je kombinácia, ktorá patrí k tejto 159-ročnej fotografii. Zároveň poukazuje na kľúčový moment v histórii Japonska a globalizovaného sveta. Pôvod snímky vedie k Druhej japonskej deputácii v Európe, ktorú dejiny zaznamenali ako Misia Ikeda, píše IFL Science. Konala sa na príkaz šógunátu Tokugawa v roku 1864, kedy bol miestny guvernér Ikeda Nagaoki poslaný do Európy v snahe vyriešiť pálčivý spor o prístav v Jokohame. Dvadsaťsedemročného muža sprevádzala delegácia pozostávajúca z 36 členov. Mnohí z nich boli vyzbrojení dvoma mečmi. Takáto česť patrila výlučne samurajom, ktorí mali v tom období vo svojej krajine významný politický vplyv.
Druhá polovica 19. storočia bola etapou, kedy sa Japonsko ocitlo na existenčnej križovatke. Európski kolonizátori ovládli obrovské oblasti Ázie, Afriky a Ameriky. Aby ich krajina vychádzajúceho slnka dokázala udržať na uzde, postupovala od 17. storočia podľa prísnej izolacionistickej politiky nazývanej sakoku, ktorou sa snažila zachovať svoju kultúru a odrezať ostrov od cudzincov. V rámci nej bolo prísne zakázané kresťanstvo a obchodovať sa smelo len s Číňanmi a Holanďanmi. Podarilo sa im odolať rozpínajúcemu sa kolonializmu, ale bolo čoraz jasnejšie, že na dvere Japonska klope zmena.
Okolo roku 1853 dorazila k brehom Jokohamy americká flotila vojnových lodí a dôstojník Matthew Perry požiadal Japoncov, aby otvorili svoje prístavy pre medzinárodný obchod. Neochotne súhlasili a pobrežná osada sa rýchlo stala centrom zahraničného obchodu. V snahe o opätovné prevzatie kontroly nad krajinou dostal Ikeda príkaz odcestovať do Francúzska, kde mal požadovať ukončenie štatútu otvoreného prístavu v Jokohame. Spolu so svojou posádkou sa vydal na ďalekú plavbu, cestou si urobili zastávku v Šanghaji, Indii a Káhire. V Egypte si našli čas na návštevu Veľkých pyramíd v Gíze. Práve tam, na úpätí Sfingy, ich odfotografoval Antonio Beato.
Požiadavky Japoncov na uzavretie prístavu v Jokohame boli úplne zamietnuté a misia sa skončila neúspešne. V roku 1868 cisár Meidži po zvrhnutí šógunátu Tokugawa otvoril krajinu západnej kultúre, čo jej prinieslo rýchlu modernizáciu, industrializáciu a urbanizáciu. Uprostred intenzívnych spoločenských zmien však nestratil ostrov identitu a naďalej venoval pozornosť svojej tradícii a kultúre. Napokon sa Japonsko stalo imperiálnou veľmocou, ktorá začala konkurovať Západu. Členovia misie Ikeda si v roku 1864 pri pózovaní na úpätí Sfingy určite neuvedomovali, že stáli nad priepasťou doby poznačenej minulosťou a neistotou modernej budúcnosti.
