LOS ALAMOS - Keby sa historické udalosti odohrali inak, na Japonsko by spadli nie dve, ale až tri smrteľné bomby. Experti však funkčné srdce tretej atómovej bomby, známe ako jadro démona, využili na testovanie. V dvoch prípadoch to dopadlo fatálne. Smrť vedcov sprevádzajú mnohé podobnosti.
13. augusta 1945 malo byť "jadro démona" odpálené na obyvateľov Japonska, ktorí sa stále zmietali v čerstvom chaose z najsmrteľnejších útokov, aké kedy kto videl. Týždeň predtým vybuchol "Little Boy" nad Hirošimou, po ktorom rýchlo nasledoval "Fat Man" v Nagasaki. Boli to prvé a jediné jadrové bomby, ktoré boli kedy použité vo vojne. Vyžiadali si zhruba 200 000 obetí a ak by sa veci vyvinuli trochu inak, po dvoch pekelných zásahoch by nasledoval tretí. História však mala iné plány.
Po tom, čo Nagasaki dokázalo, že Hirošima nebola náhoda, Japonsko 15. augusta okamžite kapitulovalo. To znamenalo, že funkčné srdce tretej atómovej bomby - 6,2-kilogramovej gule z rafinovaného plutónia a gália - napokon nebude potrebné použiť. Experti z laboratória v Los Alamos v Novom Mexiku sa preto rozhodli, že s ňou vykonajú niekoľko testov. Práve počas nich si zvyšná jadrová bomba vyslúžila toto meno.
Porušil bezpečnostný protokol
Prvá nehoda sa odohrala necelý týždeň po kapitulácii Japonska. Úlohou vedcov v projekte Manhattan, ktorého súčasťou bolo aj laboratórium v Los Alamos, bolo zistiť, ako ďaleko dokáže človek zájsť, kým sa spustí nebezpečná reakcia. V noci 21. augusta 1945 sa fyzik z Los Alamos Harry Daghlian vrátil do laboratória, aby sám vykonal test na jadre, čo znamenalo porušenie bezpečnostných protokolov. Obklopil plutóniovú guľu tehlami vyrobenými z karbidu volfrámu, ktoré odrážali neutróny uvoľnené jadrom späť do nej. Monitorovanie neutrónov nenaznačilo, že ďalšie tehly vyvolajú hrôzostrašnú reakciu. Daghlian teda odtiahol jednu z tehál, ale pri tom ju náhodou pustil priamo na vrch gule, čím vytvoril žiaru modrého svetla a vlnu tepla. Okamžite natiahol ruku a vybral tehlu, pričom si všimol brnenie v ruke. Žiaľ, už bolo neskoro. V tom krátkom okamihu dostal smrteľnú dávku žiarenia. Na popálenej, ožiarenej ruke sa mu vytvoril pľuzgier a po týždňoch nevoľnosti a bolesti upadol do kómy. Do 25 dní od testovania bol mŕtvy.
Pošmyknutie skrutkovača
Podobný osud postihol ďalšieho fyzika. 21. mája 1946 jeden z Daghlianových kolegov, fyzik Louis Slotin, demonštroval podobný experiment, keď spustil berýliovú kupolu nad jadro. Rovnako ako tehly z karbidu volfrámu, berýliová kupola odrážala neutróny späť do jadra. Slotin bol opatrný a zabezpečil, aby kupola nikdy úplne nezakryla jadro. Do malej medzery vložil skrutkovač, ktorý pôsobil ako ventil púšťajúci von dostatočné množstvo neutrónov. Skrutkovač sa však pošmykol a kupola spadla, na okamih úplne zakryla jadro v berýliovej bubline, ktorá naň odrážala príliš veľa neutrónov.
Ďalší vedec v miestnosti, Raemer Schreiber, sa otočil pri zvuku padajúcej kupoly, zacítil teplo a videl modrý záblesk. "Modrý záblesk bol jasne viditeľný v miestnosti, hoci bola dobre osvetlená svetlom z okien a možno aj hornými svetlami. Celkové trvanie záblesku nemohlo byť dlhšie ako niekoľko desatín sekundy. Slotin zareagoval veľmi rýchlo a odhodil kupolu," napísal neskôr Schreiber v správe. Slotin možno rýchlo napravil svoju smrteľnú chybu, ale opäť, škoda už bola napáchaná. On a sedem ďalších ľudí v miestnosti, vrátane fotografa a ochranky, boli všetci vystavení výbuchu radiácie, hoci Slotin bol jediný, kto dostal smrteľnú dávku, a to väčšiu než Daghlian. Po deviatich dňoch umrel.
Dve smrteľné nehody, ktoré od seba delili len mesiace, viedli k zmenám v protokoloch. Tie dali stopku praktickým experimentom vedci boli nútení začať používať zariadenia na diaľkové ovládanie na manipuláciu s rádioaktívnymi jadrami na vzdialenosť stoviek metrov. Smrť odborníkov sprevádzajú aj zvláštne detaily, ktoré vypĺňajú kulisu príbehu. Napríklad, že oba incidenty sa odohrali v utorok, 21. deň v mesiaci, a muži dokonca zomreli v tej istej nemocničnej izbe. Samozrejme, sú to len náhody. Jadro démona v skutočnosti nebolo démonické.
