STANFORD - Nový výskum ukázal, ako nacistická propaganda zneužila jazyk na dehumanizáciu židovských ľudí a pomohla pripraviť cestu holokaustu. Tiež poskytuje určitý pohľad na to, ako dodnes funguje politika a rasizmus. Zistenia vedcov by možno mohli pomôcť zabrániť opakovaniu chýb z minulosti.
Výskumníci zo Stanford Graduate School of Business v Kalifornii a Tel Aviv University v Izrali zozbierali 140 kusov nacistickej antisemitskej propagandy vrátane plagátov, brožúr, novín a prepisov politických prejavov. Vytlačené boli od novembra 1927 do apríla 1945 a celkovo mali viac ako 57 000 slov. Experti následne použili špičkový psycholingvistický nástroj, ktorý dokáže hlbšie preniknúť do zámerov za slovami. Podľa ich zistení nacistická propaganda naznačovala, že Židia nemali schopnosť prežívať ľudské emócie a pocity, čo je jasným znakom dehumanizácie. Po vypuknutí holokaustu boli Židia stále zobrazovaní ako neľudskí, ale aj ako hlavná hrozba pre nemecký ľud.
Nacisti tak vytvorili dokonalý vzorec na dehumanizáciu: "nepriateľ" bol neľudský, ale na rozdiel od zvieraťa mimoriadne schopný. Na druhej strane to otvorilo dvere násiliu, pretože takéto tvrdenia odstraňovali v ľuďoch morálne zábrany ubližovať druhým. "Predpokladáme, že to mohlo byť úsilie nacistických propagandistov ospravedlniť ich pokračujúce prenasledovanie tým, že Židov vykreslili ako zlomyseľných agentov zla. Nazdávame sa, že to odzrkadľuje proces démonizácie, v ktorom nacisti vykresľovali Židov ako vysoko schopnú hrozbu, no napriek tomu s neľudským morálnym charakterom," povedal hlavný autor štúdie zo Stanford Graduate School of Business Alexander Landry.
Nacisti boli majstri propagandy, ktorí využívali nové technológie filmu a rádia na dosiahnutie svojich cieľov. Vzhľadom na ich silné povedomie o dôležitosti propagandy Landry verí, že nacistické použitie dehumanizačného jazyka proti Židom bolo pravdepodobne vypočítavým krokom, nielen organickým odrazom ich viery. Často sa hovorí, že dehumanizácia je predchodcom masového násilia. Táto najnovšia štúdia je jedným z prvých pokusov o zhromaždenie empirických dôkazov pre túto myšlienku. Keď je nejaká menšina násilne prenasledovaná, zvyčajne sa to začína jazykom, ktorý znižuje jej ľudskosť. Napríklad pred genocídou v Rwande v roku 1994 väčšina Hutuov vo svojom rozhlasovom vysielaní často označovala menšinu Tutsiov za "švábov".
Najnovšie zistenia zverejnené v časopise PLOS ONE odrážajú vzostup antisemitizmu, ktorý definoval nacistické Nemecko, no vedci sa domnievajú, že zároveň vyvolávajú témy, ktoré vidíme znovu a znovu, dokonca aj dnes. "Faktom je, že páchatelia genocídy skutočne verili, že ich obete sú od základu zlé. Také zlé, že ich všetkých, mužov, ženy a deti, museli úplne vyhubiť. Hoci genocídne vyhladzovanie je obzvlášť extrémnym výsledkom, tento proces démonizácie našich ‚nepriateľov‘ sa javí ako veľmi bežný aspekt medziskupinového konfliktu aj dnes," upozornil Landry. Podľa neho by ľudia mali spoločne odolávať tendencii démonizovať tých, s ktorými nesúhlasia a ktorí zastávajú iné hodnoty ako my.
