WASHINGTON - Každý, kto v detstve nakreslil slniečko s očami a širokým úsmevom, ako sa teraz ukázalo, mal tak trochu pravdu. Družica NASA Solar Dynamic Observatory na konci októbra zverejnila snímku najväčšieho objektu v našej Slnečnej sústave, ktorá vyzerá ako rozosmiate slnko z detských kresieb. To, čo ale vyzerá ako slnečné emodži, nemusí byť tak rokošné, ako sa zdá.
Pre obyvateľov Zeme by mohlo priniesť krásnu polárnu žiaru, ale aj zvestovať problémy pre telekomunikačné systémy planéty. Slnko je v podstate "najväčší jadrový reaktor v našej slnečnej sústave", povedal profesor fyziky na Kalifornskej univerzite v San Diegu Brian Keating. V obrovskej, rotujúcej a žeravej guli horúceho plynu prebieha každú sekundu čulý ruch - od premeny vodíka na hélium, pri ktorej vzniká rovnaké množstvo tepla ako pri výbuchu niekoľkých jadrových bômb, až po elektrické búrky a slnečné zemetrasenie.
Časť tejto slnečnej aktivity vyfotografovala v stredu 27. októbra družica NASA. Na snímke vidno trojicu škvŕn, ktoré tvoria "tvár". Ľudskými očami ich nie je možné vidieť, pretože sa nachádzajú v ultrafialovom spektre takzvanej koronálnej diery, čiže o niečo chladnejšej časti vonkajšej vrstvy Slnka, ktorá má obvykle teplotu asi 5500 stupňov Celzia.
Koronálne diery nie sú len zaujímavé útvary pohybujúce sa po povrchu Slnka. Sú to oblasti s vysokou aktivitou magnetického poľa, ktoré do vesmíru neustále vysielajú slnečný vietor, čiže prúd protónov, elektrónov a ďalších častíc. "Skôr než smajlík predstavujú tieto 'oči' na Slnku žiariace laserové lúče vysielajúce častice, ktoré môžu spôsobiť vážne narušenie atmosféry na Zemi," povedal Keating. Keď tieto častice, ktoré nesú elektrický náboj, zasiahnu planétu v malých dávkach, môžu nasledovať farebné polárne žiary so žiarivými javmi spôsobenými interakciou plynov v atmosfére s vyvrhnutými výtryskami slnečnej energie. Problémy nastanú, ak na Zem dopadne obrovské množstvo týchto drobných častíc. Namiesto toho, aby ich vsalo magnetické pole Zeme, ich môžu zachytiť rádiové antény, čím sa môžu narušiť rozhlasové, televízne a ďalšie komunikačné kanály. Silná slnečná búrka by dokonca mohla poškodiť elektrické siete a spôsobiť výpadky prúdu, uviedol Keating.
Snímky usmievajúceho sa Slnka boli zachytené už skôr, napríklad v roku 2013 po tom, čo pohltilo kométu, alebo v roku 2014, kedy mu NASA pridelila prídomok "tekvicové Slnko". Najhorší scenár, ktorý expert opísal, nenastal už takmer dve storočia. Poslednou intenzívnou geomagnetickou búrkou, ktorá Zem výrazne ovplyvnila, bola slnečná búrka z roku 1859, tiež známa ako Carringtonova udalosť. V tropických oblastiach sa počas nej objavila polárna žiara a spôsobila požiare na niekoľkých telegrafných staniciach.
