MIDDLESEX - Teresa Weilerová prežila pekné detstvo v milujúcej rodine. Keď dovŕšila 18 rokov, adoptívny otec jej odovzdal pôvodný rodný list, vďaka ktorému zistila, kto je jej mama. Otec však uvedený nebol. Keď sa jej neskôr podarilo dopátrať, kto ním bol, bol pre ňu obrovský šok, ktorý ovplyvnil celý jej ďalší život. V relácii stanice BBC porozprávala, ako sa so svojou identitou vyrovnávala.
Pre väčšinu z nás je veľmi ťažké predstaviť si, aké to je byť adoptovaný. Ešte ťažšie je predstaviť si, aké to je zistiť, kto sú vaši biologickí rodičia po rokoch mlčania. Teresa Weilerová (64) o tomto momente porozprávala v rozhlasovej stanici BBC Radio 4. V relácii Life Changing spomína, ako objavila ohromujúcu pravdu o svojej matke a otcovi a ako to ovplyvnilo zvyšok jej života.
Teresa bola adoptovaná ako bábätko vysokým štátnym úradníkom a jeho manželkou. Vyrastala v milujúcej rodine v Middlesexe v juhovýchodnom Anglicku. Keď vyrástla, adoptívny otec jej odovzdal pôvodný rodný list, v ktorom bola jej biologická matka pomenovaná ako Teresa Maureen O'Reillyová, čašníčka žijúca v londýnskej štvrti St. Pancras. O identite otca však nebola ani zmienka. O dva roky neskôr Weilerová kontaktovala sociálnu službu, ktorá jej odovzdala dokument o adopcii.
Šok, odpor a hanba
Dokument odhalil, že O'Reillyová mala 16 rokov, keď porodila dievčatko. Obrovským zvratom v príbehu bolo, keď si Teresa prečítala, kto bol jej biologický otec: Išlo o 15-ročného brata jej mamy Seana. V dojímavom rozhovore vysvetlila moderátorke, ako sa v tej chvíli cítila. "Prvá vec, ktorú som cítila, boli šok, odpor a hanba. Vyrastala som v prísnej katolíckej rodine, kde bol sex pred svadbou niečím neprípustným," opisuje Teresa s tým, že incest bol pre ňu tým najväčším tabu.
Keď vyrastala, nerozumela tomu, prečo ju opustili rodičia a ani ju nehľadali. Teraz to už vzhľadom na okolnosti chápe. Premýšľala tiež, či jej rodičia neboli príčinou zdravotných problémov, ktorými trpela, vrátane skorého nástupu artritídy. O svojom pôvode nechcela nikomu hovoriť, nevedela sa s ním vyrovnať a veľmi sa ním trápila.
Cítila som sa ako pokazený tovar
Britka objasnila, že spis neuvádzal žiadne podrobnosti o okolnostiach jej počatia, či to bolo konsenzuálne alebo inak. V tom čase o sebe rozmýšľaľa ako o "pokazenom tovare". Na otázku, ako sa jej podarilo pokračovať v živote s takýmto bremenom, odpovedala: "Urobila som veľmi dôležité rozhodnutie, a to, že nikdy nebudem mať deti. To bolo obrovské, pretože som veľmi, veľmi chcela deti, bolo to jedno z mojich najväčších prianí. Ale jednoducho som nemala pocit, že by som mohla priviesť na svet dieťa s vedomím histórie o predošlej generácii."
Weilerová pokračovala v rozprávaní o tom, ako zakaždým, keď jej vzťahy začali byť vážne, ukončila ich. Nemusela tak totiž diskutovať o tom, prečo si nechce založiť rodinu, alebo by musela inak prezradiť svoje tajomstvo. Ako však roky pribúdali, jej bremeno bolo príliš ťažké na to, aby ho znášala sama, a tak sa napokon zdôverila blízkemu priateľovi. Ten ju povzbudil slovami: "Musíš prestať takto rozmýšľať a aj keď máš takéto rodinné pozadie, čo na tom záleží? Ty si ty a nie si definovaná tým, ako si bola privedená na tento svet a ani by si nemala takto myslieť."Tieto slová si Teresa opakovane hovorila, až im napokon začala veriť.
Po rokoch sa svojim adoptívnym rodičom zverila, čím si prechádzala. "Bolo to veľmi ťažké, ale podporovali ma a boli dosť vystrašení, že som im to nevedela povedať skôr." Na otázku, ako sa cítila, keď otvorila Pandorinu skrinku, ktorú so sebou tak dlho nosila, odvetila: "Bolo úžasné, keď som to dostala zo seba. Prvýkrát v živote som mala pocit, že na mne záleží a že si ma vážia, že som vlastne dobrá v tom, že som sama sebou."
