NEW YORK - Experti zistili, že ak ľudia dlhodobo zarábajú nízku mzdu, hrozia im rôzne zdravotné problémy vrátane poklesu pamäte. Ide o vôbec prvý výskum, ktorý dokazuje, že nízke mzdy môžu spôsobiť trvalé následky. Podľa odborníčky by zvýšenie miezd mohlo viesť k zlepšeniu celkového kognitívneho zdravia.
Ekonomické rozdiely sú spojené s rôznymi zdravotnými problémami, ako je depresia, hypertenzia či obezita. Nová štúdia zverejnená v American Journal of Epidemiology ukazuje, že účinky trvalo nízkych miezd sú spojené s rýchlejším poklesom pamäte vo vyššom veku.
Vedecký tím sa zameral na 2879 jedincov narodených v rokoch 1936 až 1941. Porovnali ich mzdy v rokoch 1992 až 2004 a rozdelili ich do troch kategórií: nikdy nezarábali nízke mzdy, prerušovane zarábali nízke mzdy alebo trvalo zarábali nízke mzdy. Pod nízkou mzdou vedci rozumeli mzdu nižšiu ako dve tretiny federálnej minimálnej mzdy v USA v danom roku. Následne sa zaoberali poklesom pamäte účastníkov počas nasledujúcich dvanástich rokov - od 2004 do 2016. Zistili, že pracovníci, ktorí dlhý čas poberali nízky plat, zaznamenali v starobe rýchlejší pokles pamäte.
"Náš výskum poskytuje nový dôkaz o tom, že trvalé zarábanie nízkych miezd počas rokov s najvyšším zárobkom je spojené so zrýchleným poklesom pamäte v neskoršom veku," uviedla hlavná autorka štúdie Katrina Keziosová, postdoktorandka na Katedre epidemiológie na Columbia University Mailman School of Public Health. V USA zostala federálna minimálna mzda od roku 2009 7,25 dolára (7,1 eur) na hodinu. Nedrží však krok s infláciou. Mzdy zamestnancov sú tak nízke aj napriek zvyšujúcim sa cenám tovarov a služieb.
Epidemiologička na Columbia Mailman School a Columbia Butler Aging Adina Zeki Al Hazzouriová doplnila, že zvýšenie miezd by mohlo byť zdraviu prospešné. "Naše zistenia naznačujú, že sociálne politiky, ktoré zlepšujú finančný blahobyt pracovníkov s nízkymi mzdami, môžu byť obzvlášť prospešné pre kognitívne zdravie," skonštatovala.
