EDINBURGH - Potápača vystrašilo to, čo uvidel po ponorení na dno jazera Loch Ness. Namiesto príšery, ktorú pod hladinou očakával, objavil obrovskú a nikde nekončiacu tmu. Prezradil, že aj keby bájna bytosť stála priamo pred ním, kvôli nedostatku svetla by ju nevidel. Predstavitelia jednej univerzity však nedávno dospeli k záveru, že by existencia Lochnesskej príšery mohla byť možná.
Jeremy Wade sa v rámci epizódy dokumentárneho seriálu River Monsters prebrodil do slávneho škótskeho jazera Loch Ness. Celý štáb nadšene očakával vynorenie bájneho stvorenia, to sa však nestalo. Popátač povedal, že pod hladinou bola taká tma, že by legendárnu lochnesku nevidel, ani keby stála priamo pred ním.
Taká veľká tma ho úprimne vystrašila. "Voda je priesvitná, ale tmavo sfarbená, má farbu čaju od rašeliny, ktorá sa splavila z rašelinísk nachádzajúcich sa v okolitých horách. Čím hlbšie idem, tým je to temnejšie, až je doslova tma," prezradil s tým, že pod hladinou môže byť pokojne aj ponorka, no voda je tak tmavá, že by ju jednoducho nebolo vidno.
Čo sa týka pravdepodobnosti, že existuje Lochnesská príšera, podľa niektorých vedcov to nie je vylúčené. Bájny tvor je už stáročia súčasťou škótskeho folklóru. Len veľmi málo ľudí verí, že lochneska naozaj existuje, čiastočne preto, že sa doteraz nikomu nepodarilo získať žiadny presvedčivý dôkaz a čiastočne preto, že sa zdá, že zviera má dlhý krk a malú hlavu podobnú plesiosaurovi. V takom prípade by tvor nedokázal prežiť v jazere Loch Ness, pretože jeho prirodzeným prostredím je slaná voda.
Vedci z Univerzity v Bath, Univerzity v Portsmouth vo Veľkej Británii a marockej Université Hassan II však objavili malé fosílie plesiosaura v sto miliónov rokov starom riečnom systéme, ktorý je teraz marockou Saharou. Medzi fosílie patria kosti a zuby trojmetrových dospelých jedincov a kosť ramena 1,5 metra dlhého mláďaťa. Experti naznačujú, že tieto stvorenia bežne žili a kŕmili sa v sladkej vode spolu so žabami, krokodílmi, korytnačkami, rybami a obrovským vodným dinosaurom Spinosaurusom. Na základe týchto fosílií sa zdá, že plesiosaury boli prispôsobené na to, aby tolerovali sladkú vodu a možno v nej dokonca trávili svoj život ako dnešné riečne delfíny. Práve tieto zistenia robia existenciu lochnesky "pravdepodobnou". Odborníci ale upozornili, že fosílne záznamy naznačujú, že po takmer 150 miliónoch rokov posledné plesiosaury napokon vymreli v rovnakom čase ako dinosaury, a to pred 66 miliónmi rokov.
