AUSTIN - Vďaka vedcom z Texaskej univerzity v Austine budeme možno čoskoro schopní posielať tajné správy v molekulárnom kóde atramentu. V časopise American Chemical Society ACS Central Science opísali kódovaciu techniku, ktorú vo svojom experimente demonštrovali na príklade z úplne iného ako vedeckého sveta.
Odkedy existovali tajomstvá, existovali aj spôsoby, ako ich skryť. Rimania mali Cézarovu šifru, dnes sa spoliehame na futuristické techniky, ako je kvantová kryptografia, čiže blockchain. Ak by ste však chceli použiť sofistikovanejší spôsob kódovania informácií, môžete poslať správu s bežným a absolútne nenápadným obsahom. Každý si ju bude vedieť prečítať, ale jej tajomstvo zostane bezpečne skryté rovno pred očami zvedavého čitateľa. Ide o steganografiu, o ktorej použití sa nedávno zmienil časopis American Chemical Society ACS Central Science. Zašifrovaná správa sa nachádza rovno v texte. "Milujem film Judy Garland [The Wizard of Oz] z roku 1939 rovnako ako knihu. Toto je to, čo sme sa rozhodli zašifrovať 256-bitovým kľúčom," povedal profesor Eric Anslyn z Texaskej univerzity v Austine.
Kľúč k tomuto šifrovaniu bol odoslaný poštou kolegovi a kniha bola úspešne odhalená. Dôležitá však nebola správa, ale atrament. "Naša skupina vyrába sekvenčne definované oligouretány. Máme veľmi jednoduché spôsoby na to, ako ich napísať (syntetizovať) a prečítať (sekvenovať). Rovnako ako pri akejkoľvek sekvencii sérii symbolov (ako je anglický jazyk) dokážu tieto oligouretány prenášať informácie," vysvetlil profesor. Spolu s kolegami ich teda syntetizovali pomocou ôsmich oligouretánov (špeciálny typ polyméru) a zakódovali 256-znakový kľúč na šifrovanie a dešifrovanie digitálnej verzie knihy Čarodejník z krajiny Oz.
Na uloženie 256 bitov informácií experti zakódovali šifrovací kľúč v hexadecimálnej sústave (základ 16) v zmesi ôsmich 10-mérnych oliguretánov. Osem z desiatich monomérov kóduje informácie. V základni 16 poskytuje každý monomér úložnú hustotu štyri bity na monomér, teda 32 bitov na 10-mér a celkovo 256 bitov vo vzorke. "Ak zmiešate tieto oligouretány s trochou sadzí, izopropanolu a glycerolu a máte použiteľný atrament, takže váš cieľový čitateľ potrebuje iba extrahovať vzorku a odčítať pôvodné polyméry. Skrytá správa obsiahnutá v molekulárnej štruktúre atramentu je fascinujúca, aj keď toto asi nie je tá najpraktickejšia metóda," doplnil profesor počítačovej vedy Alan Woodward z Centra pre kybernetickú bezpečnosť Univerzity v Surrey pre NewScientist.
Anslyn súhlasí a tvrdí, že ďalším cieľom jeho tímu bude vývoj týchto nápadov na ukladanie údajov vo veľkom meradle. Časť štúdie, na ktorú je podľa svojich slov najviac hrdý, nebola šifrovanie, ale metódy, ktoré sa na to používajú. "Najdôležitejším vedeckým prielomom bolo použitie hromadných značiek, ktoré nám umožňujú sekvenovať osem oligouretánov súčasne. Ide o skutočný pokrok v tejto oblasti. Šifrovací kľúč bol len jedinou aplikáciou, ktorú si vieme predstaviť," uzavrel.
