BENI - V časopise Nature zverejnili nové výsledky prieskumu džungle v Amazónii. Lasery prenikajúce cez dažďový prales odhalili pod jeho územím zaniknutý svet plný starovekých ruín niekdajších osád, ktoré boli zdobené obrovskými pyramídami a vodnými cestami. Zistenia sa zaradili k mnohým objavom meniacim niekdajšie teórie o dávnych spoločenstvách tejto oblasti.
Po prieskume šiestich oblastí s rozlohou 4500 štvorcových kilometrov Llanos de Mojos v bolívijskej Amazónii tam boli objavené dve veľké osady s názvom Cotoca a Landívar a 24 menších lokalít. Doteraz z nich bolo známych iba 15. Osady zachytené skenerom lidar, ktorý bol umiestnený na helikoptére, neboli len rozptýlením niekoľkých základných obydlí, ale pôsobili dojmom rušných komunít s vlastnou architektúrou a komplexnou vodohospodárskou infraštruktúrou tvorenou kanálmi a nádržami. Medzi väčšími osadami Cotoca a Landívar prieskumný tím dokonca uvidel obrovské plošinové kopce a kužeľovité pyramídy siahajúce do výšky 22 metrov. Osady sú datované približne do obdobia rokov 500 až 1400, kedy bola táto časť bolívijskej Amazónie domovom kultúry Casarabe.
Vedci v minulosti predpokladali, že dažďový prales bol pred príchodom Krištofa Kolumba príliš divoký a hustý na to, aby sa v ňom nachádzali rozsiahle ľudské sídla. Tento predpoklad bol však vďaka objavom z posledných rokov spochybnený, pretože sa množia stále nové dôkazy o tom, že táto džungľa bola kedysi plná komplexne vybavených osád. "Naše zistenia vyvracajú argumenty, že západná Amazónia bola v predhispánskych časoch riedko osídlená," píšu autori štúdie.
Lidar (laserová zobrazovacia technológia) bol vyvinutý na začiatku 70. rokov 20. storočia na prieskum vesmíru. Odvtedy sa osvedčil ako neoceniteľná pomôcka pre archeológov, ktorí prehľadávajú krajinu a pátrajú po dávno zaniknutých osadách. Nielenže dokáže okamžite skenovať obrovské oblasti, ale prezrie aj hustú vegetáciu a zachytí stopy ľudských štruktúr, ktoré už zahladil čas.
"Aplikácia archeologického lidaru v Amazónii, rovnako ako v iných oblastiach, započala transformáciu objavovania, dokumentácie a prepracovala dávnejšie predpoklady o povahe starovekých spoločností," uviedol archeológ a profesor antropológie Chris Fisher. V tejto oblasti je toho nepochybne ešte veľa, čo treba znovu objaviť. Dôležitý je však čas. Amazonský dažďový prales je totiž ohrozený klimatickou krízou a nekontrolovateľným odlesňovaním. "Nanešťastie, vzhľadom na rýchle tempo ekologických zmien, ktoré ohrozujú nielen ekosystémy, ale aj kultúrne zdroje, nám dochádza čas. Ak má byť nová ortodoxia vhodne zdokumentovaná skôr, než archeológia navždy zmizne, musíme vidieť oveľa viac rozsiahlych skenov a štúdií lidaru, ako je tá, ktorú predložili kolegovia," uzavrel Fisher.
