ATLANTA - V období, kedy svet ešte čelí pandémii ochorenia COVID-19, vedci pozorne sledujú, aké sú možnosti prenosu zoonotických chorôb, ktoré ohrozujú ľudí a snažia sa zistiť, či v najbližšom období nečaká ľudstvo podobná katastrofa ako SARS CoV-2. V štúdii zverejnenej v časopise Cell Press uvádzajú, že ľudí by mohol infikovať nový netopierí ebolavírus.
Výskyt zoonotických chorôb je veľmi častý. V ostatných rokoch sme čelili epidémii prasacej či vtáčej chrípky a najnovšie koronavírusu SARS CoV-2. Vedci sa v súčasnosti pokúšajú zistiť, z akého zdroja by mohlo pochádzať ďalšie zoonotické ochorenie, ktoré by ohrozilo ľudskú populáciu. Podľa najnovšej štúdie je jednou z možností nový druh ebolavírusu známy ako Bombali, ktorý sa momentálne vyskytuje u netopierov. Zo šiestich druhov týchto vírusov je najznámejšia Ebola. Desiatky rokov sa skrývala vo východnej a strednej Afrike, kde prepukli jej ohniská. Iba v roku 2014 usmrtila tisíce ľudí. Zomreli na ňu až dve tretiny infikovaných, ktorí sa týmto vírusom nakazili v rokoch 2014 - 2016.
Podobne smrteľné sú však aj ďalšie ebolavírusy. Takže aj keď sa Bombali zatiaľ nedostal medzi ľudí, experti sa rozhodli odhaliť, čo by sa stalo, ak by došlo k prenosu na človeka. V prvom rade museli preskúmať, či dokáže tento vírus skutočne infikovať ľudí a ako bude interagovať s ľudským imunitným systémom. Po prvej izolácii vírusu prostredníctvom reverznej genetiky ho vystavili makrofágom, čiže bunkám ľudskej imunity, ktoré likvidujú vírusy napádajúce organizmus. Podobne ako Ebola, aj Bombali "infikoval ľudské bunky, primárne makrofágy a dokázal do nich efektívne vstúpiť pomocou rovnakého mechanizmu ako jeho vírusový príbuzný," uviedli autori výskumu.
Prečítajte si tiež
V Afrike objavili dva nové vírusy! Potenciálna epidemiologická hrozba pre ľudstvo
Obidva vírusy infikovali podobný počet makrofágov a zmenili bunkovú RNA rôznymi spôsobmi, aby dosiahli replikáciu. Na rozdiel od Bombali to bola však iba Ebola, ktorá podnietila antivírusovú reakciu. Pomocou analýzy hlavných komponentov sa zistilo, že niektoré z hlavných rozdielov v genómovej sekvencii týchto dvoch vírusov súvisia s génmi, ktoré kódujú zápalové cytokíny, chemokíny a gény stimulujúce interferóny, čiže všetky dôležité časti imunitnej odpovede tela. A po zlej správe prichádza aj tá lepšia. Vedci zároveň hľadali potenciálnu liečbu Bombali a keďže ide o morfologicky nerozpoznateľný vírus od Eboly, začali práve u nej. V posledných rokoch sa osvedčili dva spôsoby jej liečby: širokospektrálny antivírusový liek Remdesivir a terapia monoklonálnymi protilátkami.
Aj keď boli tieto liečebné postupy účinné proti Ebole, v prípade Bombali to bolo trochu inak. Remdesivir si počínal dobre; keď bol podávaný v rovnakej dávke ako pri Ebole, pomohol potlačiť replikáciu vírusu a zabrániť infekcii. Účinné však boli iba niektoré terapie monoklonálnymi protilátkami. Tieto látky totiž napádajú rôzne časti vírusu a aj keď sú tieto dva ebolavírusy podobné, Bombali mal dostatok variácií, aby zabránil niektorým liečebným postupom. Výskumy, ako tento spomínaný, majú pri príprave na najhoršie kľúčový význam. Možno nikdy nebudeme potrebovať vedieť, ktoré antivírusové lieky a ktoré konkrétne monoklonálne protilátky pôsobia proti Bombali, ale ak áno, už teraz sme o niečo lepšie vyzbrojení na boj s touto potenciálne ničivou chorobou.
