SEATTLE - Podľa štúdie zverejnenej v časopise Cell existujú štyri kľúčové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku dlhodobých následkov ochorenia COVID-19. K týmto zisteniam dospel rozsiahly tím vedcov zo Spojených štátov amerických po analýze krvných vzoriek a výterov pacientov.
COVID-19 má nepredvídateľný priebeh. Kým mnohí ľudia prekonajú infekciu bez toho, aby o tom vôbec vedeli, iných trápia následky tohto ochorenia niekedy aj dlhé mesiace. Americká štúdia sa zamerala práve na túto problematiku. Jej autori skúmali, aké činitele môžu spôsobiť tzv. dlhotrvajúci covid. Z výsledkov ich pozorovaní vyplýva, že jeho vznik ovplyvňujú štyri faktory:
· hladina vírusovej záťaže počas počiatočných štádií infekcie
· prítomnosť určitých autoprotilátok
· už existujúci diabetes typu 2
· prítomnosť reaktivovaného Epstein-Barrovej vírusu v krvi, (patogénu, ktorý spôsobuje žľazovú horúčku známu aj ako infekčná mononukleóza)
Vedci to zistili na základe rozboru krvi a výterov od viac ako tristo pacientov. Prvé vzorky im boli odobraté v počiatočnej fáze infekcie, ďalšie o dva až tri mesiace neskôr. Definovaním týchto štyroch činiteľov experti získali predstavu o možnostiach, ako sa dokážu u pacientov vyvinúť dlhotrvajúce následky koronavírusovej infekcie známe aj pod názvom postakútne covid následky (PASC). "Identifikácia týchto faktorov je veľkým krokom vpred nielen pre pochopenie vzniku dlhotrvajúceho ochorenia a jeho potenciálnu liečbu, ale aj pre definovanie pacientov, ktorí sú najviac ohrození vznikom chronických stavov," uviedol člen výskumného tímu a prezident Inštitútu systémovej biológie Jim Heath.
V súvislosti s dlhodobým covidom existuje stále veľa neznámych. Vo všeobecnosti sa vzťahuje na široké spektrum nových, vracajúcich sa alebo pretrvávajúcich zdravotných problémov, ktoré ľudia pociťujú štyri alebo viac týždňov po infikovaní. Stovky zdokumentovaných symptómov sa veľmi líšia, patria sem napríklad dýchavičnosť, únava, bolesti hlavy a svalov, mozgová hmla, sexuálna dysfunkcia, zrakové halucinácie, chvenie, svrbenie pokožky, zmeny menštruačného cyklu, búšenie srdca, problémy s kontrolou močového mechúra, pásový opar, strata pamäti, rozmazané videnie, hnačka a tinitus. Väčšina prieskumov zároveň naznačuje, že zhruba medzi tromi až 12 percentami covidových pacientov sa objavia príznaky tri mesiace po počiatočnej infekcii. Postup, ako týchto ľudí liečiť, je stále veľká otázka, na ktorú neexistujú jednoznačné odpovede. Pribúdajú však dôkazy o tom, že mnohé symptómy tohto stavu môže zmierniť očkovanie.
Autori štúdie teraz ešte musia zistené údaje dôkladne preskúmať. Zároveň dúfajú, že ich výsledky môžu poskytnúť informácie užitočné pre vznik budúcich stratégií, ktoré budú nápomocné pri riešení tohto rastúceho problému verejného zdravia. "Dlhodobý covid spôsobuje značnú chorobnosť u tých, ktorí túto nákazu prekonali, ale poznatky o patobiológii sú zatiaľ nedostatočné. Naše výsledky tvoria dôležitý základ pre vývoj terapeutík určených pre liečbu," uviedol spoluautor článku Jason Goldman.
