EXETER - Existuje niekoľko spôsobov, ako udržať srdce zdravé. Jedným z nich je spánok, nie však príliš skorý. Experti v novej štúdii odhalili, kedy by ste mali zaspávať, ak chcete znížiť riziko vzniku srdcových chorôb. Načasovanie spánku podľa nich môže zohrávať dôležitú rolu.
Pravidelné zaspávanie medzi 22:00 a 23:00 hodinou súvisí s nižším rizikom vzniku srdcových chorôb, tvrdí nová štúdia publikovaná v časopise European Heart Journal - Digital Health. Vedci zistili, že v porovnaní so zaspávaním v tomto čase mali ľudia, ktorí zaspali o polnoci alebo neskôr, o 25 percent vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení. Riziko bolo o 12 percent vyššie u tých, ktorí zaspávajú medzi 23:00 a polnocou. Zaujímavé je, že zvýšené riziko zaznamenali aj u tých, ktorí zaspali, naopak, príliš skoro, konkrétne išlo o s 24-percentné zvýšenie u ľudí zaspávajúcich v čase do 22:00.
Najrizikovejší čas na spánok je po polnoci
"Naša štúdia naznačuje, že optimálny čas na spánok je v určitom bode 24-hodinového cyklu tela a odchýlky môžu byť zdraviu škodlivé. Najrizikovejší čas bol po polnoci, potenciálne preto, že môže znížiť pravdepodobnosť ranného svetla, ktoré resetuje telesné hodiny," uviedol neurovedec David Plans z University of Exeter. Aj keď zistenia odborníkov nepreukazujú kauzalitu, načasovanie spánku sa ukázalo ako potenciálny kardiálny rizikový faktor. "Ak sa naše zistenia potvrdia v iných výskumoch, načasovanie spánku a základná spánková hygiena by mohli predstavovať nízkonákladový prostriedok verejného zdravia na zníženie rizika srdcových chorôb," doplnil Plans.
Expertka na spánok varuje, túto vec si nikdy nedávajte pred posteľ! Inak hrozia nočné mory
Experti skúmali sedemdňové údaje o čase spánku a čase prebúdzania od viac ako 88 000 ľudí, ktorí sa zúčastnili projektu UK Biobank, zhromaždených prostredníctvom akcelerometra na zápästí. Účastníci tiež vyplnili dotazník, v ktorom sa ich pýtali na ich demografiu, životný štýl, širší zdravotný stav a fyzické hodnotenia. O niekoľko rokov neskôr boli účastníci sledovaní kvôli novým diagnózam kardiovaskulárnych chorôb, vrátane infarktov, srdcového zlyhania, chronickej ischemickej choroby srdca, mŕtvice a prechodného ischemického záchvatu. Po zohľadnení ďalších faktorov, ako je fajčenie, index telesnej hmotnosti a socioekonomický status, tím analyzoval, ako čas zaspávania súvisí s rizikom kardiovaskulárnych ochorení.
Štúdia sa podľa Plansa nesnažila vysvetliť potenciálnu príčinu zjavného súvisu. Už mnohé predchádzajúce výskumy však zdôraznili súvislosť medzi zdravím srdca a kvalitou spánku. Vedci tomuto vzťahu úplne nerozumejú, ale pravdepodobne to súvisí s vplyvom spánku na biologické procesy, ako je metabolizmus glukózy, krvný tlak či zápaly. Pri skúmaní sa zistilo, že súvislosť medzi nástupom spánku a kardiovaskulárnymi chorobami bola zreteľnejšia u žien v porovnaní s mužmi. Dôvod nie je známy, aj keď by to mohlo mať niečo spoločné s hormónmi. "Je možné, že existuje rozdiel medzi pohlaviami v tom, ako endokrinný systém reaguje na narušenie cirkadiánneho rytmu. Alternatívne môže byť mätúcim faktorom vyšší vek účastníkov štúdie, pretože kardiovaskulárne riziko žien sa zvyšuje po menopauze, čo znamená, že vo vzťahu medzi ženami a mužmi nemusí byť žiadny rozdiel," dodal neurovedec.
