BARCELONA - Nová štúdia realizovaná Barcelonským inštitútom pre globálne zdravie priniesla zistenia týkajúce sa ochorenia COVID-19. Jej autori uvádzajú, že šírenie SARS CoV-2 podporujú nízke teploty a vlhkosť podobne, ako je to v prípade iných chrípkových vírusov. Podľa nich sa dá preto v tejto súvislosti hovoriť o sezónnej infekcii.
Kľúčová otázka, či sa bude vírus SARS-CoV-2 správať ako sezónna chrípka, alebo či sa bude rovnakou silou prenášať kedykoľvek počas roka, zamestnáva odborníkov na celom svete. Prvá teoretická modelová štúdia naznačila, že klíma nebola hnacou silou jeho prenosu vzhľadom na vysoký počet jedincov bez imunity voči vírusu. Niektoré pozorovania však naznačujú, že k počiatočnému šíreniu ochorenia COVID-19 v Číne došlo v zemepisnej šírke medzi 30 a 50 stupňom severnej šírky s nízkou úrovňou vlhkosti a nízkymi teplotami od 5 do 11 stupňov Celzia. "Otázka, či ide o skutočné sezónne ochorenie, sa stáva čoraz dôležitejšou vzhľadom na definovanie účinných intervenčných opatrení," uviedol riaditeľ programu Climate and Health v ISGlobal Xavier Rodó.
Jeho tím najskôr analyzoval súvislosť medzi teplotou a vlhkosťou v počiatočnej fáze šírenia SARS-CoV-2 v 162 krajinách na piatich kontinentoch, ktoré boli zaznamenané predtým, ako sa zaviedli pandemické opatrenia. Výsledky poukazujú na negatívny vzťah medzi prenosovou rýchlosťou (R0), teplotou a vlhkosťou v globálnom meradle, pričom vyššie prenosové rýchlosti súviseli s nižšími teplotami a vlhkosťou. Vedci následne analyzovali, ako sa táto súvislosť medzi klímou a chorobnosťou vyvíjala v ďalšom období a či bola konzistentná v rôznych geografických mierkach. Použili pri tom štatistickú metódu, ktorá bola špeciálne vyvinutá na identifikáciu podobných vzorcov variácií, čiže nástroj na rozpoznávanie vzorov v rôznych časových úsekoch.
Ďalšia zbraň proti šíreniu KORONAVÍRUSU? Niektorí ľudia sa zrejme rodia s odolnosťou voči covidu!
Úlohu zohrali cestovný ruch aj masové stretnutia ľudí
Opäť tak zistili silnú negatívnu súvislosť pre krátke časové úseky medzi výskytom ochorenia a klímou (teplota a vlhkosť) s konzistentnými vzormi počas prvej, druhej a tretej vlny pandémie v rôznych priestorových mierkach celosvetovo, ďalej cez krajiny až po jednotlivé regióny v rámci vysoko zasiahnutých lokalít (Lombardia, Durínsko a Katalánsko) až po úroveň miest (Barcelona). Prvá vlna epidémie klesala so stúpajúcou teplotou a vlhkosťou a druhá vlna stúpala s poklesom teploty a vlhkosti. Tento model bol však počas leta narušený na všetkých kontinentoch. "Dalo by sa to vysvetliť niekoľkými faktormi vrátane masových stretnutí mladých ľudí, cestovného ruchu a klimatizácie," povedal člen výskumného tímu Alejandro Fontal.
Pri úprave modelu na analýzu prechodných korelácií vo všetkých mierkach v krajinách južnej pologule, kde vírus dorazil neskôr, bola zaznamenaná rovnaká negatívna korelácia. Klimatické efekty boli najzreteľnejšie pri teplotách od 12 do 18 stupňov a na úrovniach vlhkosti medzi 4 a 12 g/m3. Experti ale zároveň upozorňujú, že tieto hodnoty sú vzhľadom na krátke záznamy stále iba orientačné. Nakoniec pomocou epidemiologického modelu zistili, že začlenenie teploty do prenosovej rýchlosti funguje lepšie pri predpovedaní vzostupu a pádu rôznych vĺn, najmä prvej a tretej vlny v Európe.
Podobnosť covidu a sezónnych infekcií
"Naše zistenia poukazujú na podobnosť ochorenia COVID-19 s ostatnými sezónnymi nízkoteplotnými infekciami a chrípkou s priaznivejším cirkulujúcim koronavírusom," skonštatoval Rodó. Táto sezónnosť by mohla významne prispieť k prenosu SARS-CoV-2, keďže sa ukázalo, že nízka vlhkosť znižuje veľkosť aerosólov a zvyšuje sa prenos sezónnych vírusov, ako je napríklad chrípka. "Toto prepojenie poukazuje na potrebu hygieny vzduchu zlepšením vetrania v interiéri, pretože aerosóly sú schopné pretrvávať v nevetraných miestnostiach dlhšie," dodal Rodó s tým, že pri plánovaní kontrolných opatrení je potrebné zohľadniť aj meteorologické parametre.
