PRAHA - Najväčší európsky v prírode uložený zlatý poklad bol objavený na brehu potoka pri Podmokloch na Rokycansku pred 250 rokmi, 12. júna 1771. Našiel ho jeden miestny nádenník pri sekaní trávy. Išlo o 5000 až 7000 zlatých keltských mincí, tzv. dúhoviek, s celkovou hmotnosťou 40-50 kg. Väčšina mincí bola roztavená a spracovaná na dukáty.
Začiatkom júna 1771 sa nad Podmoklami (dnešný Plzenský kraj) prehnala prudká búrka, ktorá rozvodnila potok pretekajúci obcou. Keď sa vyčasilo, vyrazil robotník Jan Koch, zvaný Janota, na neďalekú lúku sekať trávu. Všimol si, že vyššia hladina vody v potoku na jednom mieste podomlela breh a že sa tam niečo leskne. Na jeho prekvapenie v bahne ležalo množstvo lesklých žltých oválov. Chalupník ich priniesol domov deťom na hranie. V potočnom brehu boli neskôr nájdené ďalšie zlaté mince, pričom vrcholom objavu bol veľký kovový kotol plný ligotavých mincí. Správa sa krátko nato dostala k úradníkom majiteľa vtedajšieho panstva, kniežaťa Karla Egona Fürstenberga, ktorému bola väčšina mincí odovzdaná.
Prvá písomná správa o náleze pochádza až z konca 18. storočia, podľa odborníkov ale možno usudzovať, že v potočnom brehu sa dve tisícročia ukrýval bronzový kotol obsahujúci tisíce mincí a akýsi nákrčník či náramok, ktorý bol vyrobený tiež z masívneho zlata. Cisárovná Mária Terézia svoj zákonný podiel z nálezu odmietla, a tak nechal knieža väčšinu pokladu odviezť do Prahy, kde bol pretavený na dukáty. Konkrétne išlo o 7674 tereziánskych dukátov s letopočtom 1771 a 5000 dukátov s vyobrazením kniežaťa Fürstenberga a s jeho erbom a letopočtom 1772.
FOTO Dvaja mladíci objavili pri potápaní poklad! FOTO nálezu, aký sa podarí raz za život
Dnes sa už vie, že mince boli keltské a poklad do krajiny niekto uložil niekedy v druhej polovici prvého storočia pred naším letopočtom, teda v dobe označovanej ako mladšia doba laténska. Objav je o to cennejší, že ide o prvé mince, ktoré sa razili na českom území. Dodnes sa zachovalo len niekoľko desiatok mincí, asi dvadsať z nich vlastní Národné múzeum. Väčšina vedcov sa domnieva, že do brehu potoka zakopal svoj majetok nejaký zámožný Kelt v neistých časoch, kedy sa vláda tohto etnika blížila v českých krajinách ku koncu. Existujú ale i názory, že kovový kotol mal mystický význam a Kelti ho často používali pri náboženských obradoch.
