NIJMEGEN - Dôležitou témou aj naďalej zostávajú vedľajšie účinky očkovania proti ochoreniu COVID-19. Verejnosť sa zaoberá predovšetkým zriedkavým tipom krvných zrazenín, ktoré sa zriedkavo tvoria najmä po podaní vakcín Oxford/AstraZeneca a Johnson&Johnson. Lekári však aj naďalej upozorňujú, že toto riziko je po očkovaní oveľa nižšie než pri samotnom ochorení.
Vedci porovnávali riziko vzniku krvných zrazenín pri COVID-19 a vakcínach: Šokujúce odhalenie
V období, keď Európska únia dočasne pozastavila podávanie vakcíny AstraZeneca, bolo zaznamenaných niekoľko desiatok prípadov trombózy mozgových žíl a splavov (CVST) zo 17 miliónov dávok podaných na celom kontinente. Keď Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) a Centrum pre kontrolu chorôb (CDC) pozastavili očkovanie vakcínou Johnson&Johnson, vyskytlo sa iba šesť prípadov CVST spomedzi siedmich miliónov zaočkovaných ľudí. Obidve tieto očkovacie látky sú založené na geneticky modifikovaných adenovírusoch, ktoré sa nereplikujú vo vnútri buniek a nespôsobujú ochorenie, ale môžu otestovať možnosti imunitného systému v boji proti patogénu SARS-CoV-2. Zároveň je dôležité uviesť, že pravdepodobnosť úmrtia na CVST spôsobenou ochorením COVID-19 je osemkrát vyššia, ako po podaní vakcíny.
Dôvod, prečo vakcína podporuje vznik krvných zrazenín, stále nie je úplne objasnený. Vedci však už majú lepší prehľad o možných symptómoch a následnej terapii, ktoré označujú skratkou VITT. Odvodená je z anglického názvu "vaccine-induced immune thrombotic trombocytopenia", ktorú môžeme preložiť ako "vakcínou vyvolaná imunitná trombotická trombocytopénia". Jej najčastejšími príznakmi sú silné bolesti hlavy, brucha, nôh a dýchavičnosť. Zástupcovia vydavateľstva Technology Networks oslovili profesorku internej medicíny lekárstva Saskiu Middledorpovú z holandskej Radboud University, aby diskutovali o problematike VITT a najmä o jej výskyte medzi zaočkovanými. Odborníčka uviedla, že nevie, aký je presný pomer pacientov, ktorí majú trombózu spôsobenú vakcínou indukovanú v kombinácii s nízkou úrovňou doštičiek. "Doštičkový faktor 4 sa uvoľňuje aktivovanými krvnými doštičkami a imunitná reakcia následne vytvorí protilátky, ktoré sa spoja s týmto faktorom. Vďaka tomu sa môžu naviazať na krvné doštičky a aktivovať ich ešte ďalej, čo vedie k tvorbe trombov. Nazývame to prokoagulačná aktivita," vysvetlila.
Zatiaľ nie je jasné, prečo vakcíny na báze adenovírusu vyvolávajú imunitnú reakciu proti doštičkovému faktoru 4, ale takúto reakciu je možné pozorovať aj pri iných intervenciách. Middledorpová zároveň pripomenula, že je dôležité vedieť, že zvýšená tvorba krvných zrazenín súvisí aj s užívaním antikoncepcie a iných prípravkov, a to dokonca výraznejšie než v porovnaní s očkovaním.
