LONDÝN - Prirodzené zvuky oceánu sú úplne zásadné pre zdravie morských živočíchov, ale začína ich ohrozovať stále hlasnejšia kakofónia zvukov ľudskej činnosti, vyplýva zo štúdie. Škody spôsobené hlukom sú podľa vedcov rovnako škodlivé ako nadmerný rybolov, znečistenie a klimatická kríza, ale nevenuje sa im dostatočná pozornosť. Dobrou správou ale je, že hluk sa dá ukončiť okamžite a nezostanú po ňom dlhodobé následky, píše denník The Guardian.
Morské živočíchy počujú na oveľa väčšiu vzdialenosť ako vidia alebo cítia, sluch je preto kľúčový pre mnohé aspekty ich života. Od veľrýb po mäkkýše, zvieratá v mori používajú zvuk k lovu, orientácii, obrane územia, vábeniu partnera, hľadaniu útočiska a varovaniu pred útokom. Zvukové znečistenie zvyšuje riziko úmrtia a v extrémnych prípadoch, ako je výbuch, dokonca smrť priamo zaviní.
Vedci spočítali dĺžku prehistorického predátora: Toto monštrum kedysi žilo na Zemi
Kvôli emisiám oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív je oceán kyslejší, čo spôsobuje, že sa zvuky šíria do väčšej vzdialenosti a v oceáne je preto väčší hluk, uviedli vedci. Pandémia covidu-19 však ukázala, že morské cicavce a žraloky sa teraz vrátili do oblastí, ktoré boli predtým príliš hlučné. Je to dôkaz, že morský život sa môže zotaviť zo znečistenia hlukom veľmi rýchlo.
„Všetko od najmenšieho planktónu až po žraloky vníma akustické prostredie,“ uviedol profesor Steve Simpson z britskej Exeterskej univerzity, ktorý sa podieľal na štúdii. „Zvieratá musia pre komunikáciu zvuky vydávať, ale aj prijímať,“ dodal Simpson s tým, že hlukové znečistenie je ako "akustická hmla" v oceáne.
„Morské zvieratá vidia nanajvýš na desiatky metrov, cítia na stovky metrov, ale počujú cez celé oceánske panvy,“ uviedol profesor Carlos Duarte z Technickej a prírodovedeckej univerzity kráľa Abdalláha v Saudskej Arábii, ktorý štúdiu viedol.
Zvuk ovplyvňuje zvieratá na všetkých úrovniach
Štúdia, ktorá vyšla v časopise Science, analyzovala viac ako 500 predchádzajúcich prác, ktoré sa zaoberali vplyvom hluku na morský život. 90 percent štúdií objavilo významné škody pre morské cicavce, ako veľryby, uškatce, tulene a delfíny. Negatívny vplyv na ryby a bezstavovce objavilo 80 percent štúdií.
„Zvuk je základnou súčasťou ekosystému, vplyv (hluku) je všadeprítomný, ovplyvňuje zvieratá na všetkých úrovniach,“ zhŕňa analýza. Za posledných 50 rokov sa zvuky s nízkou frekvenciou na najrušnejších dopravných lodných trasách znásobili 32-krát, uvádza tiež štúdia.
Rybárske plavidlá používajú sonar k hľadaniu rýb a traulery na lov pri dne vytvárajú dunivý zvuk. Konštrukcia a prevádzka ropných plošín a pobrežných veterných fariem tiež spôsobujú hlukové znečistenie, rovnako ako detonácia bômb z druhej svetovej vojny v Severnom mori. „Zistili sme tiež, že hluk spôsobuje zvieratám stres, tie potom robia zlé rozhodnutia, čo často vedie k smrti,“ podotkol Simpson.
Jestvuje riešenie
Podľa autorov štúdie existuje riešenie, ako príklad uvádzajú upravený dizajn lodných skrutiek veľkokapacitných lodí a vyššiu účinnosť motorov. Tichšie lodné skrutky sú podľa Duarteho najdôležitejšie, polovicu všetkého hluku spôsobuje len 15 percent plavidiel. Riešenie by mohli priniesť aj elektrické motory, pomáha tiež zníženie rýchlosti. Spomalenie lodí v Stredozemnom mori z 15,6 uzla na 13,8 zabezpečilo počas niekoľkých rokov zníženie hluku o polovicu. Seizmické prieskumy možno vykonávať aj pomocou vibrátorov na morskom dne, namiesto aby sa vysielali zvukové vlny celým vodným stĺpcom. „Naozaj verím, že ešte za nášho života budeme počuť zdravší oceán,“ uviedol Simpson.
