ROCKVILLE - Americkí výskumníci sú bližšie k vytvoreniu umelého života syntetickou reprodukciou bakteriálnej DNA. Tím kontroverzného vedca Craiga Ventera spravil podľa štúdie publikovanej v časopise Science predposledný krok v úsilí vytvoriť umelý život.
Slávny odborník tvrdí, že umelý život má potenciál vyriešiť problémy s ochoreniami a globálnym otepľovaním. "Prostredníctvom obetavej tímovej práce sme dokázali, že genómy veľké ako budovy sú teraz možné a merateľné, takže je možné vyvinúť dôležité prostriedky ako biopalivá," uviedol v článku Hamilton Smith z inštitútu Craiga Ventera. "Tento mimoriadny úspech je technologický zázrak, ktorý bolo možné dosiahnuť len vďaka jedinečnému a kvalifikovanému tímu," vyhlásil Venter.
Podľa jeho slov venoval tím niekoľko rokov navrhovaniu a zdokonaľovaniu nových metód, o ktorých verí, že podporia tvorbu syntetického genómu. Vedúci tímu Dan Gibson sa vyjadril, že uzavreli druhú časť trojdielneho pokusu. V poslednej časti výskumu, na ktorej momentálne pracujú, sa skupina vedcov pokúsi vytvoriť baktériu tvorenú umelou sekvenciou genómu baktérie Mycoplasma genitalium. Baktéria, ktorá spôsobuje sexuálne prenosnú chorobu, má jeden z najmenších DNA, ktorú tvorí iba 580 génov. Na porovnanie má ľudská DNA 30-tisíc génov. Chromozóm z dielne Ventera známy ako Mycoplasma laboratorium transplantujú v poslednej etape výskumu do živej bunky. Tam bude môcť "prevziať kontrolu" a vytvoriť novú formu života. "Keď sme pred niekoľkými rokmi začali pracovať, vedeli sme, že to bude ťažké, pretože sme vstupovali na neznáme územie," vyhlásil Smith.
Vedecká verejnosť nie je o Venterových úspechoch presvedčená. ETC, kanadská skupina zaoberajúca sa rizikami genetických technológií upozorňuje, že "Venter si nárokuje práva na najdlhšiu syntetickú DNA, ale veľkosť nie je všetko. Dôležitá nie je otázka 'aká dlhá?' ale 'ako múdro'". "Zatiaľ čo syntetická biológia v laboratóriách a na trhu rýchlo napreduje, spoločenská diskusia a regulačný dozor sa zastavili, nekonala sa žiadna zmysluplná alebo všeobecná debata o bezpečnom a správnom využívaní syntetickej biológie," povedal Jim Thomas z ETC. Profesor molekulárnej biológie z univerzity v New Yorku Eckard Wimmer vyhlásil, že zo štúdie je jasné, že Venterovi a jeho kolegom sa umelý život vytvoriť nepodarilo. Mal "nepríjemný pocit, či je syntetická DNA naozaj vhodná a schopná biologickej funkcie alebo nie". V obavách ho podporila Helen Wallace, biologička a hovorkyňa spoločnosti GeneWatch UK, ktorá sa zaoberá etikou a riskami genetického inžinierstva. "Venter nie je Boh. Je ďaleko od vytvorenia života," povedala pre agentúru AFP.
Podľa jeho slov venoval tím niekoľko rokov navrhovaniu a zdokonaľovaniu nových metód, o ktorých verí, že podporia tvorbu syntetického genómu. Vedúci tímu Dan Gibson sa vyjadril, že uzavreli druhú časť trojdielneho pokusu. V poslednej časti výskumu, na ktorej momentálne pracujú, sa skupina vedcov pokúsi vytvoriť baktériu tvorenú umelou sekvenciou genómu baktérie Mycoplasma genitalium. Baktéria, ktorá spôsobuje sexuálne prenosnú chorobu, má jeden z najmenších DNA, ktorú tvorí iba 580 génov. Na porovnanie má ľudská DNA 30-tisíc génov. Chromozóm z dielne Ventera známy ako Mycoplasma laboratorium transplantujú v poslednej etape výskumu do živej bunky. Tam bude môcť "prevziať kontrolu" a vytvoriť novú formu života. "Keď sme pred niekoľkými rokmi začali pracovať, vedeli sme, že to bude ťažké, pretože sme vstupovali na neznáme územie," vyhlásil Smith.
Vedecká verejnosť nie je o Venterových úspechoch presvedčená. ETC, kanadská skupina zaoberajúca sa rizikami genetických technológií upozorňuje, že "Venter si nárokuje práva na najdlhšiu syntetickú DNA, ale veľkosť nie je všetko. Dôležitá nie je otázka 'aká dlhá?' ale 'ako múdro'". "Zatiaľ čo syntetická biológia v laboratóriách a na trhu rýchlo napreduje, spoločenská diskusia a regulačný dozor sa zastavili, nekonala sa žiadna zmysluplná alebo všeobecná debata o bezpečnom a správnom využívaní syntetickej biológie," povedal Jim Thomas z ETC. Profesor molekulárnej biológie z univerzity v New Yorku Eckard Wimmer vyhlásil, že zo štúdie je jasné, že Venterovi a jeho kolegom sa umelý život vytvoriť nepodarilo. Mal "nepríjemný pocit, či je syntetická DNA naozaj vhodná a schopná biologickej funkcie alebo nie". V obavách ho podporila Helen Wallace, biologička a hovorkyňa spoločnosti GeneWatch UK, ktorá sa zaoberá etikou a riskami genetického inžinierstva. "Venter nie je Boh. Je ďaleko od vytvorenia života," povedala pre agentúru AFP.
