RÍM - Psychické problémy slávneho holandského maliara Vincenta van Gogha boli zrejme spôsobené tým, že nútene abstinoval. Podľa štúdie publikovanej na stránkach International Journal of Bipolar Disorders mal umelec dva po sebe nasledujúce psychotické záchvaty počas pobytu v nemocnici, do ktorej sa dostal po tom, čo si v roku 1888 odrezal ucho. Vedci u neho zároveň vylúčili schizofréniu. Píše o tom taliansky denník Corriere della Sera.
Podľa štúdie vedcov z Univerzitného lekárskeho centra v holandskom Groningene mohla byť nútená abstinencia príčinou psychických ťažkostí maliara, ktorý sa v roku 1890, vo veku tridsiatich siedmich rokov, zastrelil. Vedci skúmali všetky možné psychické poruchy, ktorými mohol van Gogh trpieť, a to na základe analýzy jeho 902 listov, z ktorých 820 bolo adresovaných jeho bratovi Theovi, a na základe záznamov lekárov, ktorí ho liečili.
Odborníci odkryli záhadu na jedinečnej FOTO slávneho maliara
Súdilo sa, že Vincent van Gogh trpel kombináciou bipolárnej poruchy a hraničnej poruchy osobnosti, hoci žiadna z týchto psychických chorôb u neho nikdy nebola diagnostikovaná. Podľa vedcov maliar prežil dva krátke psychotické záchvaty, pravdepodobne spôsobené nútenou abstinenciou, keď bol prijatý do nemocnice po tom, čo si britvou odrezal ucho.
Vedci pri svojom bádaní taktiež skúmali niektoré teórie týkajúce sa van Goghovo fyzického a duševného zdravia. Vylúčili, že by trpel schizofréniou či vzácnou metabolickou chorobou porfýriou, tiež sa podľa nich neotrávil oxidom uhoľnatým. Otvorenú ponechali hypotézu, že umelec mal epilepsiu, ktorú u neho diagnostikovali jeho lekári, a usúdili, že išlo o skrytú epilepsiu známu ako fokálnu.
Slávny obraz Vincenta van Gogha skúmali pod mikroskopom: Objavili v ňom bizarnosť na FOTO
V prípade van Gogha mohla byť táto choroba, charakterizovaná záchvatmi, ktoré vedú k prejavom úzkosti, k delíriu a halucináciám, vyvolaná poškodením mozgu spôsobeným prílišným pitím, zlou výživou, nedostatkom spánku a mentálnou únavou. Ako však experti zdôraznili, v tej dobe neexistovali vierohodné spôsoby, ako túto chorobu odhaliť, a preto nie je možné s absolútnou istotou tvrdiť, že geniálny maliar skutočne trpel epilepsiou.
„Hoci van Van Goghove listy obsahujú veľa informácií, je potrebné si uvedomiť, že je nepísal svojim doktorom, ale bratovi Theovi a ďalším príbuzným, aby ich informoval, upokojoval alebo ich o niečo žiadal,“ spresnil koordinátor výskumu, profesor Willem Nolen. „To znamená, že mohol niektoré aspekty minimalizovať alebo priamo skrášľovať. Z tohto dôvodu je jasné, že náš výskum týkajúci sa van Goghových chorôb určite nebude posledný,“ dodal.
