HELSINKI - Výskum zameraný na pozorovanie súvislosti medzi posilňovaním imunitného systému detí a prostredím, v akom trávia voľný čas, priniesol zaujímavé zistenia. Medzinárodný tím tvorený odborníkmi z viacerých oblastí publikoval výsledky v časopise Science Advances.
Medzinárodný tím zastrešený Inštitútom prírodných zdrojov spojil odborníkov z medicíny, ekológie a mestského plánovania. Ich cieľom bolo zistiť, ako reaguje detský imunitný systém na rôzne typy prostredia, v ktorom trávili pozorované deti voľný čas. Výsledky prekvapia najmä zástancov sterilného prostredia. Kontrolné vyšetrenia po realizovaní experimentu totiž preukázali, že deti, ktoré sa hrávali v divokejšom prírodnom prostredí bohatšom na rôzne mikróby a mikroorganizmy, mali už po jednom mesiaci podstatne lepšie výsledky zdravotných testov a zlepšený imunitný systém než rovesníci, ktoré trávili čas na umelo vytvorených štrkových hracích plochách.
Autori štúdie sa domnievajú, že takýto priepastný rozdiel bol spôsobený tým, že u detí hrajúcich sa v lesoparkoch sa na pokožke a v jej útrobách vyvinula podstatne bohatšia skupina mikróbov, ktoré aktivovali ich imunitný systém. Experiment síce nebol rozsiahly, zapojilo sa do neho iba 75 detí vo veku od troch do päť rokov, no jeho výsledky sú i tak pozoruhodné. "Boli sme veľmi prekvapení, pretože zistené rozdiely medzi oboma skupinami boli naozaj priepastné. Naša štúdia môže byť základom pre nové preventívne postupy na zníženie počtu chorôb spôsobených zlyhaním imunity," skonštatovala šéfka výskumného tímu Aki Sinkkoneová.
Sledované deti boli rozmiestnené do desiatich podobných centier dennej starostlivosti. V štyroch z nich sa hrávali na prírodnom trávniku obohatenom machom a mačinou, nízko rastúcimi kríkmi, čučoriedkami a černicami. Deti trávili vonku v priemere 90 minút denne a boli nabádané na to, aby sa hrali najmä s rastlinami a pôdou. Všetky deti počas experimentu konzumovali každý deň rovnaké jedlo. Len pár z nich podávali rodičia probiotiká. Vedci síce nedokázali ovplyvniť domáce prostredie pozorovaných detí, ale aj napriek tomu zaznamenali pozoruhodný výsledok. Testy po 28 dňoch preukázali, že diverzita mikróbov na pokožke a v črevnom systéme detí hrajúcich sa v lesoparkoch bola o tretinu vyššia ako u tých, ktoré sa hrávali na štrkových ihriskách. Vzorky krvi zároveň vykazovali prospešné zmeny týkajúce sa proteínov, protizápalových cytokínov a regulačných T buniek.
Pokus teda naznačuje, že vývoj imunitného systému je možné zlepšiť aj pomocou relatívne jednoduchých zmien životného prostredia mestských detí. "Náklady na takéto zelené ihrisko predstavujú zhruba 5000 eur, čo je oveľa menej, ako ročný rozpočet na údržbu bežných ihrísk," hovorí Sinkkoneová. Spolu s kolegami zároveň zvažuje možnosť "očkovania pieskovísk" rôznymi mikróbmi, aby sa posilnil imunitný systém detí na miestach, kde nemajú prístup k lesnej pôde a rastlinám. V západnom svete totiž stúpa miera autoimunitných ochorení, pri ktorých telo omylom útočí samo na seba. Patria sem napríklad astma, ekzém, cukrovka 1. typu, zápalové ochorenie čriev a roztrúsená skleróza. Hlavným možným vysvetlením tohto trendu, ktorý sa nazýva hygienická hypotéza, môže byť aj fakt, že deti sú vystavené oveľa menšiemu počtu mikróbov ako v minulosti a ich imunitný systém už nie je tak aktivovaný ako kedysi. Už predchádzajúce výskumy preukázali štatistické súvislosti medzi vystavením mikrobiálnej rozmanitosti a vývojom dobre fungujúceho imunitného systému. Toto je však prvá štúdia, počas ktorej bolo zámerne zmenené prostredie detí, a preto naznačuje príčinnú súvislosť.