RÍM - Káva obsahuje protizápalové substancie a antioxidanty, napríklad polyfenoly, ale aj ďalšie látky, ktoré už ale nie sú tak prospešné. Kávy sa zriekame len veľmi ťažko. Dobrou správou je, že nejde o zlozvyk, ktorého je potrebné sa za každú cenu odnaučiť, skôr naopak, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Podľa nedávneho výskumu Univerzity kráľovnej Marie v Londýne, ktorý bol vykonaný na vzorke 8000 ľudí, sa napríklad ukázalo, že káva nepôsobí negatívne na cievy, ako sa mnohí obávajú. Jej pitie totiž nevedie k jej tuhnutiu, ktoré by mohlo ohroziť krvný obeh. Potvrdzuje to správa Inštitútu pre vedecké informácie o káve, podľa ktorej môže tento nápoj vďaka obsahu polyfenolov znižovať riziko kardiovaskulárnych ochorení. Tri až päť šálok kávy denne znižuje až o 15 percent pravdepodobnosť infarktu či mŕtvice. Naviac u tých, ktorí už majú nejaké problémy so srdcom alebo cievami, znižuje káva úmrtnosť. Záleží ale na množstve vypitej kávy, ako na základe analýzy údajov od 350-tisíc ľudí konštatovala austrálska vedkyňa Elina Hyppönenová. Z nich vyplynulo, že viac ako šesť šálok za deň môže byť nebezpečné, pretože potom sú protizápalové a antioxidačné účinky polyfenolov prehlušené pôsobením kofeínu, ktorý vo veľkom množstve môže zvyšovať krvný tlak.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zdôrazňuje, že konzumácia až 200 miligramov kofeínu v jednej dávke a až 400 mg v priebehu dňa nevyvoláva významnejšiu toxicitu. Individuálna citlivosť voči kofeínu je ale rôzna a je dôležité, aby sa každý naučil poznať svoju reakciu na kávu. Je zjavné, že vypitím troch až piatich šálok denne svoje zdravie neohrozíme, práve naopak. Nedávna rozsiahla porovnávacia štúdia vedcov zo Southamptonskej univerzity publikovaná na stránkach British Medical Journal dokazuje, že s touto dávkou sa o 17 percent znižuje celková úmrtnosť, o 19 percent úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby, o 18 percent sa znižuje výskyt nádorov, napríklad rakoviny pečene alebo leukémie. Umiernená konzumácia kávy znižuje pravdepodobnosť chronických hepatitíd, od stučnenia pečene až po ich cirhózu. Má zrejme tiež ochranné pôsobenie u neurologických ochorení (Parkinsonova či Alzheimerova choroba) a okrem toho znižuje pravdepodobnosť metabolických ochorení, ako je napríklad cukrovka druhého typu.
A čo tak šálka espresa po večeri? Pre mnohých ide o hazard, lebo hrozí, že budú takmer celú noc hore. Výskum publikovaný v časopise Sleep ale nenašiel žiadnu koleráciu medzi kofeínom a spánkom. Počet hodín a kvalita spánku sa nemenili v závislosti na tom, kedy účastníci výskumu pili svoju poslednú kávu. Autorov štúdie to prekvapilo a v tejto súvislosti zdôraznili, že káva nevadí tým, ktorí sú už zvyknutí ju piť večer. Účinky kofeínu sú veľmi heterogénne a individuálne. Nie je možné to zovšeobecňovať a každý sa musí naučiť poznať, čo mu vyhovuje. Kto vypije kávu po piatej hodine popoludní a potom horšie zaspáva, je pravdepodobne citlivejší na účinky kofeínu na stav bdelosti. Kto tieto problémy nemá, môže vypiť kávu aj po večeri.
Výživový expert odporúča: Ak sa snažíte schudnúť, konzumujte každý deň tento PRVOK
Tri až päť šálok kávy denne prináša so sebou množstvo výhod. A kedy je najlepšie kávu piť? Nie hneď po prebudení, pretože na našej bdelosti sa podieľa už kortizol produkovaný skoro ráno. Lepšie je dať si kávu, keď hladina tohto hormónu klesá, čo je medzi desiatou a dvanástou hodinu doobeda a potom po obede. Dôležitá je ale i jej príprava; napríklad v esprese je 50 až 75 mg kofeínu, zatiaľ čo v americkej káve 120 až 180 mg na jednu šálku.
