BALTIMORE - Vedci z Johns Hopkins University School of Medicine vo svojej poslednej štúdii pozorovali, aký vplyv má na ľudský organizmus konzumácia neskorej večere. A hoci už boli v tejto oblasti vykonané viaceré výskumy, lekári tentoraz pozorovali jednotlivé metabolické procesy oveľa podrobnejšie a hľadali súvislosť medzi ich príznakmi, pravidelnosťou spánku a stravovacími návykmi.
To, že pravidelné neskoré zajedanie sa časom odzrkadlí na našej postave, vedeli už naše staré mamy. Lekári z Johns Hopkins University School of Medicine však vo svojom poslednom výskume pozorovali účinky neskorej večere z niekoľkých aspektov a dopracovali sa k viacerým zaujímavým zisteniam.
Čítajte aj: Pozor na to, ako jete! Experti radia, toľkoto času musí uplynúť medzi prvým a posledným sústom
Potvrdili, že jedlo pred spaním nielenže podporuje hromadenie tuku v tele, ale podporuje aj hypertenziu, obezitu a cukrovku. Vedci zároveň pripomenuli, že intenzita následkov večerného jedenia súvisí aj s tým, či jednotlivci trpia nejakými civilizačnými chorobami a koľko spánku si doprajú. „Účinok neskorého jedenia má na ľudí odlišný vplyv a závisí aj od dĺžky ich spánku, takže niektorí môžu následkami neskorého zajedania trpieť viac, iní zasa menej,“ uviedol člen tímu Dr. Jonathan Jun. „Ak sa však metabolické dôsledky prejavujú pravidelne, potom môže neskoré zajedanie vyústiť do cukrovky alebo obezity.“
Lekári počas štúdie sledovali 20 zdravých dobrovoľníkov, desať mužov a desať žien. Respondenti fungovali podľa rovnakého režimu a museli ísť spať o 23.00 hod. Najskôr večerali o 18.00 hod. a potom o 22.00 hod. Za pomoci neradioaktívnych štítkov umiestnených v ich strave autori výskumu pozorovali, ako strávili večeru konzumovanú v týchto odlišných časoch a porovnávali jednotlivé namerané hodnoty. Zároveň absolvovali štúdie spánku, vyšetrenia telesného tuku a každú hodinu im odoberali krvnú vzorku, ktorú podrobili analýze.
Šéfka tímu Chenjuan Guová uviedla, že po večeri skonzumovanej o 22.00 hodine mali respondenti v priemere o 18 % vyššiu hladinu glukózy a množstvo tukov spaľovaných cez noc sa znížilo asi o 10 % v porovnaní s hodnotami, ktoré im namerali po večeri skonzumovanej o 18.00 hodine. „Následky však môžu byť ešte výraznejšie u ľudí s obezitou alebo diabetom, ktorí už trpia poruchou metabolizmu,“ upozornila lekárka. „Táto štúdia poukazuje na problematiku stravovania a potvrdzuje, že neskorá večera zhoršuje toleranciu glukózy a znižuje množstvo spáleného tuku,“ dodal jej kolega Jonathan Jun.
Členovia tímu sa zároveň zhodli v tom, že v tomto smere by mali byť urobené viaceré štúdie. „Musíme realizovať viac experimentov, aby sme zistili, či majú tieto účinky pretrvávajúci charakter a či sú viac ovplyvnené správaním alebo cirkadiánnymi rytmami tela,“ uviedla Guová.
