NEW YORK - Mnoho rodičov považuje cukor za vinníka hyperaktívneho správania svojich detí. Ale tento mýtus už bol dávno vyvrátený, napísal denník The New York Times. Prvýkrát sa objavil v lekárskej literatúre v roku 1922. Myšlienka ale verejnosť zaujala až v roku 1975, keď vyšiel bestseller doktora Bena Feingoda "Prečo je vaše dieťa hyperaktívne".
Vo svojej knihe Feingold opisuje prípad chlapca, ktorý by mohol byť pacientom nula pre údajné spojenie medzi konzumáciou cukru a hyperaktivitou. V polovici 70. rokov minulého storočia začali byť pri liečbe hyperaktívnej poruchy a nesústredenosti obľúbené stimulačné lieky ako Ritalin a amfetamín. Pre rodičov, ktorí sa obávali ich možných vedľajších účinkov, sa možnosť kontroly hyperaktivity len obmedzením či vylúčením cukru zo stravy zdala byť lákavá. Teóriu neskôr podporili aj viaceré štúdie. Podľa nich strava bohatá na cukry spôsobuje zvýšené vylučovanie inzulínu, ktorý vyvoláva produkciu adrenalínu a hyperaktivitu. Ale údaje boli slabé a iní vedci ich čoskoro spochybnili.
V roku 1994 otázku vyriešil veľmi podrobný výskum zverejnený v odbornom časopise New England Journal of Medicine. Skupina vedcov testovala bežných predškolákov a deti, ktorých rodičia uvádzali, že sú citlivé na cukor. Rodičia, deti ani výskumníci nevedeli, ktoré z detí dostáva jedlo s cukrom a ktoré stravu sladenú aspartámom a ďalšími umelými sladidlami. Pravidelné testovanie moču overovalo, či deti nekonzumujú nič iné. V päťsekundových intervaloch potom odborníci vykonávali deväť rôznych testov kognitívneho a behaviorálneho výkonu. Prišli k záveru, že cukor nijak neovplyvňuje ani správanie detí ani ich poznávacie funkcie. Komentár zverejnený k tejto štúdii jednoznačne konštatoval: "Neexistuje dôkaz o tom, že samotný cukor môže zmeniť dieťa s normálnou pozornosťou na hyperaktívne dieťa." O rok neskôr dospela k rovnakému záveru analýza, ktorá zhromaždila údaje zo všetkých publikovaných štúdií.
I keď už bola teória cukru ako príčiny detskej hyperaktivity jednoznačne vyvrátená, objavuje sa znovu a znovu ako predmet vedeckého skúmania. Výsledky týchto výskumov ostávajú ale stále rovnaké - cukor na detské správanie nemá vplyv. Napriek tomu obmedziť deťom jeho konzumáciu nie je zlý nápad. Môže ich to totiž ochrániť pred obezitou, cukrovkou druhého typu či srdcovými chorobami.
