VILLA CARLOS PAZ - Pred dvomi rokmi silná búrka v Argentíne spôsobila masívne krupobitie, čo viedlo meteorológov k tomu, aby navrhli úplne nový termín, gargantuánske krupobitie. Vedci doposiaľ nechápu, ako sa dokážu formovať tieto obrovské ľadové gule, ktoré dokážu zabíjať.
Nový výskum publikovaný v správe Americkej meteorologickej spoločnosti opisuje tzv. supercelu, ktorá zasiahla Argentínu 8. februára 2018. Búrka je pozoruhodná tým, že spôsobila nezvyčajné veľké krupobitie. Najväčšia z krúp mala priemer takmer 24 centimetrov. Búrka zasiahla husto osídlené mesto Villa Carlos Paz v provincii Córdoba.
*World Weather* Giant hailstones in Carlos Paz, Cordoba, Argentina during the severe hailstorm on Feb 8. Report: Alerta Roja pic.twitter.com/IiX3edxsCm
— severe-weather.EU (@severeweatherEU) February 10, 2018
Matthew Kumjian a Rachel Gutierrezová zo Štátnej univerzity v Pennsylvánii začali podrobne skúmať túto extrémnu poveternostnú udalosť. Americká národná meteorologická služba používa tri stupne na určenie sily krupobitia, pričom po tejto udalosti vznikol štvrtý, neformálny stupeň, ktorý nazvali "obrie“ krupobitie". To nastáva vtedy, keď na zem padajú krúpy s priemerom väčším ako 10 centimetrov. Experti žiadajú, aby sa v tejto súvislosti zaviedol aj pojem "gargantuánske krupobitie", kedy padajú krúpy väčšie ako 15 centimetrov v priemere. Podobné krupobitie sa síce vyskytuje iba zriedka, takže nový názov by sa používal len výnimočne. "Môže to však byť užitočné pri hlásení mimoriadne silného krupobitia a dúfame, že to podnieti ďalší výskum takýchto búrok," podotkol Kumjian.
Po argentínskej búrke v roku 2018 vedci navštívili Villa Carlos Paz, kde vyspovedali miestnych obyvateľov o jej priebehu. Rovnako zozbierali dáta z tamojšej meteorologickej monitorovacej stanice. Na základe týchto údajov vznikol nový dokument, ktorý poskytuje vzácne poznatky. Tie by mohli poslúžiť odborníkom k zlepšeniu schopnosti predpovedať krupobitie.
Búrky s mimoriadne silným krupobitím sa nazývajú supercely a vyznačujú sa pretrvávajúcimi, silnými a rotujúcimi vetrami. Práve tie sú v procese rozhodujúce, pretože do rastúceho krupobitia priháňajú chladný vzduch, čo im umožňuje rásť ešte viac. Vedci stále nechápu, ako dokážu búrky produkovať také veľké krúpy, no Gutierrezová má isté vysvetlenie. "Náš výskum naznačuje, že superbúrky, ktoré produkujú gargantuánske krupobitie, majú silnejšiu rotáciu vetrov ako superbúrky s menšími krúpami," uviedla. V súčasnosti sa spolu s kolegom snaží porozumieť fyzike, ktorá stojí za touto koreláciou.
