ALDERNEY - Archeologický prieskum bývalého nacistického koncentračného tábora na britskom ostrove Alderney odhalil strašidelné podmienky, v ktorých žili robotníci a politickí väzni počas druhej svetovej vojny. Výskumníci sledovali postupný vývoj táborov a stúpajúci počet väzňov. Zistili zaujímavé fakty.
Po páde Francúzska v júni 1940 okupovali nemecké sily britské Normanské ostrovy. Na ostrove Alderney, najsevernejšej časti súostrovia, Nemci postavili viacero pracovných a koncentračných táborov. Nový výskum, ktorého vedúcou autorkou je Caroline Sturdy Collsová zo Staffordshirskej univerzity, bol uverejnený v časopise Antiquity a poskytuje čerstvé poznatky o jednom z nich, nazývanom Sylt. Výskum dokumentuje vývoj miesta, zmeny spôsobu, akým sa tábor využíval a brutálne podmienky, ktoré v ňom museli znášať väzni.
Historici o Alderney veľa nehovoria, a to z dobrého dôvodu. Keď Nemci utiekli z ostrova v roku 1944, snažili sa zakryť svoje stopy. Britská vláda však v správe, ktorá bola zverejnená až v roku 1981, opísala zverstvá, ktoré sa diali na ostrove. Účelom nového vyšetrovania bolo zdokumentovať Syltu a všetky jej pozostatky.
Odhaľuje strašné podmienky, ktoré tu panovali. Mnohí skončili v tesných priestoroch, kde nemohli vykonávať svoje životné potreby. Podľa odhadov približne 20 percent väzňov za prvé štyri mesiace po príchode do tábora zahynulo. Pomery sa zmenili v roku 1943, keď sem dorazili jednotky Waffen-SSe. Vojenské krídlo nacistickej strany prerobilo dva z pracovných táborov - Sylt a Norderney - na koncentračné tábory. V dôsledku toho sa počet uväznených ľudí zvýšil z niekoľkých stoviek na viac ako tisíc.
Ženy, ktoré obdivovali Adolfa Hitlera: Vzali si nacistické monštrá, takto dopadli
Pri novej štúdii Sturdy Collsová a jej kolegovia použili niekoľko archeologických techník na sledovanie vývoja lokality v priebehu času. Medzi tieto techniky patrili letecké prieskumy, systematické poľné prehliadky, geofyzikálne prieskumy, LIDAR a prehľad existujúcich historických dôkazov. Tieto prieskumy sa uskutočnili od roku 2010 do roku 2017 ako súčasť projektu Archeológie a dedičstva Alderney. Výsledné údaje použili na vytvorenie nových máp a 3D rekonštrukcie tábora.
Vedci si všimli výstavbu bezpečnostných opatrení, ako sú ďalšie ploty s ostnatým drôtom a strážne veže. Celkovo zaznamenali 32 budov vrátane toaletného bloku a kúpeľného domu, stajní, kuchyne, pivnice a tajomného tunela. Účel tohto tunela, ktorý prechádzal pod východnú hraničnú stenu do budovy, nie je úplne jasný. Mohol slúžiť ako útočisko v čase náletov, rýchly prístupový bod alebo priestor, cez ktorý dostávali ženy z bordelov do vily dôstojníkov. Mnoho budov nebolo ešte v marci 1943 stále dokončených, a tak muselo mnoho väzňov spať dva mesiace vonku. Po dokončení v každej z nich bolo okolo 150 väzňov, pričom každý mal k dispozícii údajne priestor s rozlohou len 1,49 štvorcového metra.
Archeológovia opisujú hrozné podmienky väzňov
"Väzni nemali dostatok spacieho materiálu. Dostávali napríklad prikrývky zo slamy, ktoré slúžili ako živná pôda pre vši. Keď Syltu velilo SS, veľa väzňov zomrelo na týfus. Záchodový blok bol strašne malý. Ošetrovňa, umiestnená v zadnej časti tábora, bola jednoduchou drevenou stavbou. Pracovali v nej samotní väzni, preto fungovala bez adekvátnych pomôcok a znalostí personálu. Naopak, stajne pre kone príslušníkov SS sú v dobrom stave ešte aj dnes," uviedla autorka výskumu.
Jej kolegovia ďalej opísali, ako boli väzni mučení a zabíjaní kvôli krádeži jedla alebo pokusu o útek, a ako príslušníci SS vystavovali ich mŕtve telá ako varovanie pred ostatných. Podľa dostupnej dokumentácie nacistov zahynulo v Sylte celkovo 103 väzňov, skutočný počet je však zrejme oveľa vyšší. V týchto registroch sa totiž neobjavujú mnohí ľudia, ktorí boli v tábore zastrelení. Celkový počet väzňov zabitých v komplexe táborov na Alderney sa odhaduje na najmenej 700. Sylt bol v roku 2017 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu, ale budúcnosť lokality je nejasná.
