CAMBRIDGE - Meno Leonardo da Vinci sa v mnohých oblastiach stalo synonymom geniality. Podľa najnovších informácií dokonca navrhol most. Hoci nebol nikdy postavený, nový výskum dokazuje, že by efektívne fungoval. Absolventka Massachusettského technologického inštitútu (MTI) dokonca vyrobila jeho model.
V roku 1502 chcel Sultán Bayezid II. spojiť centrum Istanbulu s Galatou mostom ponad Zlatý roh (prírodný prístav, pozn. red.). Zlatý roh bol premostený Justinánom Veľkým už v šiestom storočí, no sultán bol ambicióznejší a chcel ho preklenúť v širšom bode bližšie k centrám oboch miest. Tejto výzvy sa chopil práve Leonardo da Vinci. Predložil technické riešenie stavby aj dizajn mostu.
Jeho návrh pozostával z jedného mosta, ktorý by bol dostatočne vysoký na to, aby popodeň mohli preplávať lode. Keby Bayezid II. da Vinciho myšlienku schválil, bol by to v tom čase najdlhší most na svete. Leonardove plány mosta sa však stratili, objavené boli až v roku 1952. Od tých čias inšpirovali inžinierov po celom svete. V roku 2001 dokonca v Osle postavili zmenšenú verziu tohto mosta. Existuje dokonca plán na vybudovanie viacero takýchto mostov po celom svete.
Záhada okolo pozostatkov: Vedci čakajú na odhalenie 200-ročného tajomstva slávneho Da Vinciho
Nanešťastie, nie všetci sú presvedčení o tom, že ambiciózny návrh by bol pri použití dnešnej, modernej technológie praktický. Absolventka Massachusettského technologického inštitútu Karly Bastová skúmala materiály, ktoré mal da Vinci v tom čase k dispozícii, a na ich základe zostavila konštrukciu mosta. Podľa nej by bol most reálnou stavbou v prípade, že by bol vyrobený z kameňa. Tehla alebo drevo, ktoré navrhoval taliansky renesančný majster, by neboli dostatočne silné.
Da Vinciho inovačná metóda zahŕňala nahradenie dvoch polkruhových oblúkov, ktoré podopierajú most, jedným plochým oblúkom dlhým 280 metrov. "Je to neuveriteľne ambiciózne. Bolo to asi desaťkrát dlhšie než typické mosty v tom čase," podotkla Bastová. Absolventka postavila most v mierke 1:5000, vyrobila ho zo 126 3D tlačených blokov. Svoje zistenia predstavila na medzinárodnej konferencii v Barcelone.
