PENSYLVÁNIA - Syndróm nepokojných nôh je navonok bežný a neškodný jav, ktorým nás nanajvýš rušia prísediaci v kancelárii alebo v kine. Podľa výsledkov štúdie vedcov z Pensylvánskej štátnej univerzity však ľudia s týmto syndrómom častejšie podliehajú depresiám a majú zvýšenú tendenciu k sebapoškodzujúcemu a sebavražednému správaniu.
Syndróm nepokojných nôh (RLS) je niekedy označovaný ako Willis-Ekbomova choroba a prejavuje sa sústavným pohybom nôh vykonávaným aj v sede alebo pri ležaní. Tí, ktorí neustále trasú alebo mecú nohami, si to vôbec neuvedomujú a prestanú až vtedy, keď ich na to niekto upozorní.
Napriek tomu, že ide o pomerne rozšírený syndróm, stále nie je presne zistené, čo sa deje v mozgu tých, u ktorých sa prejavuje a odkiaľ prichádza nekontrolovateľné nutkanie pohybovať končatinami.
Vedci z Pensylvánskej štátnej univerzity však tento raz nesústredili pozornosť na hľadanie jeho príčin a spúšťačov, ale zaoberali sa súvislosťou medzi prítomnosťou syndrómu a depresívnym správaním. Podľa záverečnej správy publikovanej v časopise JAMA Open Network je u ľudí, ktorí ním trpia, riziko sebapoškodzovania a samovraždy 2,7-krát vyššie ako u ľudí, ktorí ho nemajú.
Čítajte aj: Farba stolice napovie veľa o vašom zdraví: Vieme, ako by mala vyzerať, pozor na tieto zafarbenia!
Tím analyzoval údaje 24 179 pacientov s RLS a 145 194 zdravých ľudí. Jeho členovia sa zamerali na také faktory, ako sú depresia, poruchy spánku a cukrovka. „Kontrolou týchto parametrov sme zistili, že syndróm nepokojných nôh môže byť nezávislou premennou, ktorá poukazuje na tendenciu k samovražde a sebapoškodzovaniu,“ uvádza sa v záverečnej správe. „Stále ale nevieme presný dôvod, prečo je to tak. Naše výsledky však môžu tvoriť výstupné dáta pre ďalší výskum a ten odhalí nové súvislosti.“
Poznatky o RLS sú totiž stále veľmi chabé a to napriek tomu, že ním trpí približne 5 percent populácie. Jeho presná príčina nie je jasná, ale existuje predpoklad, že má genetickú zložku. Okrem iného súvisí s nedostatkom železa, cukrovkou, užívaním určitých liekov a tehotenstvom, s vysokým krvným tlakom, srdcovými záchvatmi, ako aj s úzkostlivými a samovražednými myšlienkami.
„Naša štúdia naznačuje, že syndróm nepokojných nôh nesúvisí iba s fyzickou kondíciou, ale aj s psychickým zdravím,“ vysvetlil člen tímu Xiang Gao. „A keďže miera samovrážd stúpa, hľadanie ďalších súvislostí je veľmi dôležité. Možno v budúcnosti práve tento syndróm lekárovi naznačí, či má jeho pacient sklon k depresívnemu a suicidálnemu správaniu.“
