KLECANY - Neheterosexuálnym ľuďom hrozí podľa mnohých štúdií kvôli takzvanému menšinovému stresu častejšie duševné ochorenie. Odborníci tvrdia, že je potrebné sa viac venovať búraniu predsudkov o LGBTQ. Rôzne formy diskriminácie, kultúrne stereotypy a predsudky sú príčinou menšinového stresu a majú vplyv na rozvoj duševných problémov, uviedol vedec Michal Pitoňák z českého Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ).
Ústav organizoval 16. júla prednášku svetového odborníka z americkej Yale University Johna Pachankisa, ktorá je súčasťou výskumného projektu zaoberajúceho sa stresom neheterosexuálnych ľudí v Česku. Ľuďom zo sexuálnych menšín hrozia v dôsledku pôsobenia menšinového stresu oproti heterosexuálom niekoľkonásobne častejšie depresie, úzkostné poruchy alebo samovražda. Častejšie môžu vznikať aj závislosti od alkoholu, tabaku či ďalších návykových látok.
Najohrozenejšou skupinou sú mladiství gejovia, lesby, bisexuáli i trans ľudia. Podľa údajov z devätnástich štúdií má v priemere 28 percent neheterosexuálnych mladistvých samovražednú históriu (myšlienky na samovraždu alebo pokus o ňu). U heterosexuálov je to 12 percent. "Väčšina mladých ľudí totiž začína svoju sexualitu objavovať už okolo desiateho roku života. Neheterosexuáli ju ale oznámia svojmu okoliu v priemere až okolo sedemnásteho roku. To znamená sedem zbytočne stresujúcich rokov," poznamenal Pitoňák.
Podľa neho je kľúčová najmä sociálna opora - rodiny, priateľov, vrstovníkov. Ale zásadná je aj destigmitizácia a odstraňovanie štrukturálnych príčin v celej spoločnosti, teda odstraňovanie predsudkov, šikany, diskriminácie a podobne. Neheterosexuálov je vo svetovej populácii až desať percent. Sexuálna orientácia je vrodená a nemenná.