WASHINGTON - Vážne hrozby súvisiace s budúcou existenciou našej planéty nútia vedcov, podnikateľov a astronautov tvoriť návrhy riešení zameraných na záchranu ľudstva mimo zemegule. O kolóniach na Marse sa už dlhodobo diskutuje najmä v súvislosti s Elonom Muskom. On však zďaleka nie je jediný, kto vidí možnú alternatívu v zdrojoch červenej planéty. A navyše je tu aj Mesiac, ktorý by mohol byť zdrojom energie pre budúce generácie.
Našu planétu ohrozujú najmä klimatické zmeny. Zastaviť to síce môže okamžité riešenie globálneho otepľovania, ale podľa vedcov je potrebné pracovať aj na tzv. pláne B a hľadať možnosti vo vesmíre. V súvislosti s budovaním mimozemskej ľudskej civilizácie sa skloňuje najmä meno podnikateľa a vizionára Elona Muska. Práve on a jeho tím podporujú myšlienku presídľovania na planétu Mars.
Nie je ale zďaleka jediný, kto pracuje na takejto verzii vesmírneho programu. Myšlienka budovania mimozemských kolónií zamestnáva viaceré spoločnosti, ktoré v nej vidia možnú záchranu ľudstva. "My a iné inštitúcie síce vyzývame k šetreniu zemských zdrojov, ale musíme si uvedomiť, že jediná planéta nám ako zdroj energie v budúcnosti jednoducho nebude stačiť. Vesmírne kolónie by mohli byť riešením tohto problému za predpokladu, že dokážeme zvládnuť zdravotné problémy spôsobené beztiažovým stavom a vysokou úrovňou žiarenia, ktorému by boli vystavení astronauti po opustení zemskej atmosféry," uviedla NASA.
Tieto kolónie by mohli ťažiť aj z Mesiaca a menších planét, kde by boli vybudované satelity. Tie by doplnili a možno časom aj úplne nahradili elektrárne na Zemi. Využiteľné sú aj nerastné suroviny a neobmedzená solárna energia. Vákuum a mikrogravitácia by zasa mohli byť použité na vytváranie produktov, ktoré nemôžeme vyrobiť v prostredí zemskej atmosféry. Budovy kolónie by boli vopred dopravené na vopred určené miesto, kde by ich zostavili roboti ešte predtým, ako v nich začnú žiť ľudia. Po presídlení obyvateľov by museli byť vybudované zariadenia využívajúce zdroje z planéty.
Lewis Dartnell, profesor vedeckej komunikácie na Univerzite vo Westminsteri, je úplne presvedčený o schopnosti založiť vesmírnu kolóniu a vôbec o nej nehovorí ako o hudbe vzdialenej budúcnosti. "V najbližších sto rokoch je veľmi pravdepodobné, že budeme mať takúto kolóniu na Mesiaci alebo na Marse. Tie by sa potom mohli udržiavať a slúžili by ako záloha, ak by našu planétu zasiahla apokalypsa," poznamenal.
Profesor tiež tvrdí, že planéta Mars je podľa neho priaznivejšia lokalita, pretože je tu údajne oveľa viac využiteľných prvkov ako na Mesiaci. Zároveň podotýka, že NASA sa sústreďuje na tzv. In Situ Resource Utilization, čo znamená, že astronauti so základnou infraštruktúrou by boli vyslaní na Mars a potom by použili na výstavbu kolónie povrchový materiál priamo z tejto planéty. Popritom by roztápali ľad pod povrchom a dostali by sa tak k vodným zdrojom.
"Môžeme dúfať, že ľudia, ktorí pôjdu na Mars a budú v popredí vývoja nových technológií, budú mať všetky predpoklady na prispôsobenie sa nehostinnému prostrediu. Rozhodne však nesúhlasím s Elonom Muskom a Stephenom Hawkingom, ktorí hovoria o masovom presťahovaní na Mars," povedal profesor z Cambridge Martin Rees. Podľa neho to nemôže takto fungovať, pretože červená planéta má drsné podmienky podobné vrcholu Mount Everestu alebo Južnému pólu. Preto je presvedčený o tom, že úsilie treba smerovať najmä na riešenie klimatických zmien na Zemi, čo je dôležitejšie ako presídľovanie do vesmíru.
