9 °C
BRATISLAVA – Nie stovky, ale tisíce usmrtených tiel zvierat z troch fariem na juhozápade Slovenska, kde je potvrdená slintačka a krívačka, musia byť zlikvidované. Prvé „várky" kadáverov už boli prevezené do našej jedinej kafilérie, ktorá sa nachádza pri Žiline. Uhynuté zvieratá sú tak prevážané cez značnú časť Slovenska. Hoci ministerstvo poľnohospodárstva deklarovalo, že všetko sa deje za prísnych bezpečnostných opatrení, europoslanec za PS Michal Wiezik vyjadrila obavy z toho, že si nákazu roznesieme po celom Slovensku.
Ochorenie zatiaľ na Slovensku potvrdili na troch farmách, na farme v Bake, kde mali zhruba tisíc kusov dojníc, už cez víkend pristúpili k ich usmrcovaniu. Zvieratá na ďalších dvoch farmách v Medveďove a Ňárade zatiaľ zaočkovali, aby u nich znížili vírusovú nálož a tým aj riziko prenosu, no čaká ich podobný osud. Usmrtené musia byť aj zvieratá z domácich chovov v okruhu troch kilometrov od ohnísk nákazy.
Wiezik upozorňuje na to, že opatrenia na zamedzenie šírenia vírusy slintačky a krívačky zodpovedajú závažnosti tohto ochorenia, ktoré sa šíri mnohými vektormi, vrátane vzduchom. Prepuknutie tohto ochorenia v širšej oblasti by totiž mohol spôsobiť kolaps chovu dobytka na Slovensku. „Za obzvlášť kritické je považované riziko prenosu ochorenia na voľne žijúce kopytníky, čo by následne spustilo veľkoplošné zamorenie. Je kľúčové dôsledne izolovať zasiahnuté chovy a spraviť maximum pre zamedzenie šírenia,“ pripomenul.
Problémom je, že na Slovensku máme iba jednu kafilériu, ktorá v týchto chvíľach funguje na plné obrátky. Tá sa však nachádza v Mojšovej Lúčke pri Žiline. Práve v jej polohe vidí aktuálne Wiezik zásadný problém. „Likvidácia kadáverov je povolená len v zariadeniach na to určených, teda v kafilériách. Vzhľadom na to, že jediná kafiléria na Slovensku je pri Žiline, telá infikovaných zvierat sú prevážané z Komárna či Dunajskej Stredy cez pol Slovenska,“ uviedol. Aj keď sú transportované v špeciálnych vakoch, pri množstvách, ktoré je treba takto prepraviť a pri manipulácii pri nakladaní a vykladaní podľa jeho slov hrozí riziko poškodenie vakov a kontaminácie pozdĺž prepravnej trasy. „Hovoríme o 200 km, počas ktorých môže dochádzať k úniku vírusu. A bavíme sa o Žilinskej kafilérii v blízkosti ktorej sa nachádza rozsiahly chov hovädzieho dobytka, nehovoriac o početných (premnožených) stádach raticovej zveri v Žilinskom kraji. Riziko je vysoké,“ dodal.
„Farmári, s ktorými som problém diskutoval, hovoria o ´sabotáži´. Nechápu, prečo usmrtené zvieratá nelikvidujú čo najbližšie pri kontaminovaných farmách, spaľovaním v špeciálnych kontajneroch,“ tvrdí. Rovnako ako minister poľnohospodárstva Richard Takáč (Smer-SSD), aj Wiezik si je vedomí toho, že masové zahrabávanie neprichádza do úvahy, keďže ide o Žitný ostrov. Farmári sa však podľa jeho slov transportmi infikovaných zvierat cez tri kraje cítia ohrození. „Apelujem preto na kompetentné orgány, aby promptne zhodnotili riziko kontaminácie pri preprave zvierat do vzdialenej kafilérie a zabezpečili funkčné alternatívy likvidácie kontaminovaných zvierat v mieste chovu. Tiež odporúčam zvýšiť monitoring a prevenciu v chovoch nachádzajúcich sa v kontakte s doteraz realizovanými transportnými trasami. Riziká sú obrovské, a je neprípustné ich bagatelizovať,“ dodal Wiezik.
Riešením je aj zakopávanie
Minister Richard Takáč počas víkendu hovoril aj možnosti zahrabávania tiel usmrtených zvierat. Rovnako postupovali aj v Maďarsku. Priamo na Žitnom ostrove to však pre vysoké hladiny spodnej vody možné nie je.
Odborníci envirorezortu na oblasť ochrany vôd, geológie aj odpadov už vytypovali štyri vhodnejšie lokality. Definitívne rozhodnutie je na krízových zložkách štátu. "Envirorezort od prvého momentu poskytuje plnú súčinnosť, vytypoval lokality, ktoré nepredstavujú žiadne riziko z pohľadu ohrozenia podzemných vôd, zároveň sú environmentálne prijateľné a logisticky dostupné pre potreby ohnísk nákazy nachádzajúcich sa na južnom Slovensku," priblížili z ministerstva životného prostredia.
V súčasnosti je podľa envirorezortu už na krízových zložkách štátu - armáde či veterinároch, teda na ministerstvách obrany a pôdohospodárstva, aby si určili najvhodnejšiu lokalitu a následne o nej informovali verejnosť.
