LONDÝN - Aj pohár vína alebo piva denne má negatívny vplyv na zdravie človeka. Vyplýva to z globálnej štúdie konzumácie alkoholu a jej dôsledkov, ktorá vyšla v britskom odbornom časopise The Lancet. Jej autori pripúšťajú, že striedme pitie môže znižovať riziko srdcových ochorení, prevažujú však riziká spojené s rakovinou a ďalšími chorobami.
Nový výskum je významný svojím rozsahom zvažovaných faktorov. Vedci mapovali mieru konzumácie alkoholu a jej vplyvy na ľudí vo veku 15 až 95 rokov v 195 krajinách v období od roku 1990 až do 2016. Predvlani podľa nich alkohol spôsobil smrť 2,8 miliónom ľudí a bol globálne siedmym najvýraznejším rizikovým faktorom pre predčasné úmrtia alebo invaliditu. U vekovej kategórie od 15 do 49 rokov bol dokonca hlavnou príčinou úmrtia.
Experti ďalej porovnávali výskyt niektorého z 23 zdravotných problémov spojených s konzumáciou alkoholu (rakovina, tuberkulóza, nehody) u abstinentov s výskytom u osôb s určitou dennou konzumáciou. Pre jednu jednotku denne (desať gramov čistého etanolu, resp. štvrť litra piva s 4,5 percenta alkoholu) bolo riziko potiaží vyššie o pol percenta. Pri dvoch "štandardných nápojoch" denne už pravdepodobnosť narástla o sedem percent a pri piatich až o 37 percent. "Jeden drink denne predstavuje malé zvýšenie rizika, ale pri projekcii na celú populáciu Británie to znamená omnoho väčšie číslo. Naviac, väčšina ľudí si nedá len jeden drink denne," vysvetlila pre web BBC jedna z autoriek výskumu, profesorka Sonia Saxenaová. Podľa jej kolegyne Emmanuely Gakidouovej z Washingtonskej univerzity spôsobí na celom svete denná spotreba jedného pohára alkoholu zhruba 100-tisíc úmrtí ročne. Najviac alkoholu konzumujú ženy na Ukrajine (v priemere viac ako štyri jednotky denne), medzi mužmi najviac vypijú Rumuni (priemerne osem jednotiek denne), ďalej Portugalčania, Luxemburčania, Litvania a Ukrajinci.
Miera konzumácie alkoholu, ktorá minimalizuje zdravotné riziká, je miera nulová, uvádzajú závery štúdie. Autori odporúčajú v tomto duchu prehodnotiť politiku obmedzenia spotreby alkoholu po celom svete. "Mýtus, podľa ktorého sú jeden či dva poháre denne dobré pre zdravie, nie je nič než mýtus," uviedla Gakidouová. Profesor Cambridgeskej univerzity David Spiegelhalter sa ale na výsledky pozerá z iného uhla. "Vzhľadom na predpokladaný pôžitok spojený so striedmym pitím sa neexistencia "bezpečnej" miery nejaví ako argument pre abstinenciu. Neexistuje žiadna bezpečná miera šoférovania áut, ale vláda neodporúča, aby sa ľudia šoférovaniu vyhýbali. Keď na tým tak premýšľam, neexistuje ani žiadna bezpečná miera žitia, ale abstinenciu by nikto neodporučil," skonštatoval.
