CAMBRIDGE - Študent Univerzity v Cambridge sa vo svojej štúdii pokúsil odhaliť príčinu pádu Mayskej civilizácie. Snažil sa tak potvrdiť alebo vyvrátiť teóriu, ktorá ako dôvod jej zániku uvádzala sucho. K výsledkom svojho výskumu sa dopracoval prieskumom sadrových sedimentov z dna jazera Chichancanab na mexickom polostrove Yucatán.
Ani skvelé úspechy v oblasti astronómie, architektúry či matematiky nezabránili pádu Mayskej civilizácie, ktorá zanikla pred približne tisíc rokmi. Historici si dlho mysleli, že sa tak stalo v dôsledku veľkého sucha, ale dôkazy o tejto teórii neboli doteraz dostatočne presvedčivé. Vďaka sofistikovanejším technikám sa k potvrdeniu definitívnej teórie priblížil výskum študenta Nicholasa Evansa, ktorého výsledky boli zverejnené v odbornom časopise Science. Mladík sa sústredil na dno jazera Chichancanab na Yucatáne. Ide o vodnú plochu nachádzajúcu sa takmer v srdci slávnej civilizácie, ktorá slúži ako ukazovateľ klímy. Už v polovici deväťdesiatych rokov boli zistené zmeny v pomere ťažkých a ľahkých izotopov kyslíka v lastúrach na pobreží jazera. Na základe tohto zistenia vedci vtedy usúdili, že posledné roky Mayského obdobia boli pomerne suché.
Potvrdiť alebo vyvrátiť túto teóriu sa Ewans pokúsil prieskumom izotopov kyslíka a vodíka vo vodných molekulách sadrových sedimentov, ku ktorým sa spolu s kolegami dostal vrtmi na dne jazera. Tím dospel k záveru, že ročné zrážky v okolí tejto vodnej plochy klesli o 41 až 54 percent počas niekoľkých dlhých období za obdobie približne 400 rokov. Vlhkosť tak klesla o 2-7 percent, čo síce nie je veľa, ale z dlhodobého hľadiska tento fakt významne ovplyvnil vyparovanie. Toto všetko malo vplyv na poľnohospodársku výrobu, pretože zrážky boli odhadom až o 70 percent nižšie ako dlhodobá norma za predchádzajúce roky. V týchto podmienkach nemala šancu na prežitie ani vyspelá civilizácia Mayov.
Čo je ešte horšie, čísla v tejto štúdii sú alarmujúce aj pre súčasnosť. V okolí jazera je ročný úhrn zrážok približne 1200 milimetrov. Ide o hodnotu, ktorá sa rovná úhrnu zrážok v Londýne za rok, ale aj množstvu zrážok v období rozkvetu Mayskej civilizácie. Na prvý pohľad nejde o život ohrozujúce hodnoty, ale pri pestovaní plodín, ako je napríklad bavlna, hovoria vedci o možnom katastrofickom scenári. V Mayskej civilizácii sa totiž za podobných okolností znížila populácia a technológia sa zameriavala najmä na hľadanie stálych vodných zdrojov. Skutočnosť, že mestá Mayov padli v podmienkach, v ktorých by iné lokality prekvitali, nám pripomína, že zmena klímy je zvyčajne dôležitejšia, ako absolútne teploty alebo zrážky.
