MEXIKO - Mexickí archeológovia spolu s americkými a japonskými kolegami priniesli dôkaz o vzťahoch mayskej civilizácie s vládcami posvätného mesta Teotihuacán. Kontakt týchto dvoch predkolumbovských kultúr vedci predpokladali už skôr. Doteraz sa však domnievali, že vzťahy sa odohrávali len na úrovni krátkych návštev. Teraz mexický antropologický a historický inštitút oznámil, že sa Mayovia v Teotihuacáne dlhodobo zdržiavali.
Študent mal zistiť pravú príčinu zániku mayskej civilizácie: Podobná katastrofa vraj hrozí aj teraz
"Nález zvyškov nástenných malieb nám potvrdil, že prítomnosť mayských elít v Teotihuacáne nebola občasná, ale dlhodobá," opísal objav japonský archeológ Saburo Sugijama, ktorý na vykopávkach v Teotihuacáne pracuje takmer 40 rokov. Podľa neho mayskí umelci a mayskí vysokí úradníci v posvätnom meste žili a s miestnymi vládcami tam okrem iného vykonávali rituálne obrady.
Mexickí, japonskí a americkí vedci skúmali asi tisícku keramických úlomkov, okolo 500 fragmentov steny s kresbami a rituálne predmety, ktoré našli v roku 2016 v Teotihuacáne. Mnohé z nich boli zdobené mayským štýlom.
Vedci už skôr predpokladali kontakty oboch kultúr, ktorých centrá boli vzdialené viac ako tisíc kilometrov. Dedukovali to zo záznamov nájdených na území dnešnej Guatemaly, kde sa mayská civilizácia rozvíjala. Dávni Mayovia obývali najmä polostrov Yucatán a časti Guatemaly, Salvádoru, Hondurasu a Belize. Historici sa doteraz domnievali, že sa mayskí vládcovia do Teotihuacánu vydávali len na návštevy, napríklad preto, aby dostali insígnie úradu, obdobné pápežským investiturám svetských vládcov Európy.
Teotihuacán, kam teraz jazdia turisti obdivovať majestátnu pyramídu slnka (63 metrov vysoká so základňou 222x225 metrov) a o niečo menšiu pyramídu mesiaca, leží asi 50 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Mexika. V čase najväčšieho rozkvetu (asi 6. storočie) mal Teotihuacán až 250-tisíc obyvateľov a preslávil sa ako posvätné mesto. Aztékovia, ktorí ho niekoľko storočí po jeho úpadku osídlili, ho nazvali mestom Bohov.
