BERLÍN/PRAHA - Pred sedemdesiatimi rokmi, 24. júna 1948, začal Sovietsky zväz blokádu Berlína, počas ktorej západné krajiny takmer jedenásť mesiacov letecky zásobovali západné okupačné pásma nemeckej metropoly. K vzniku jednej z najvážnejších kríz studenej vojny viedli rozpory medzi spojencami o povojnovom vývoji v Nemecku.
Krviprelievanie pri Eufrate: Ruský útok na Američanov, detaily prvej bitky od studenej vojny
Blokádu všetkých vodných a pozemných prístupových ciest, ktoré zabezpečovali spojenie medzi Západným Berlínom a časťami Nemecka pod správou Američanov, Britov a Francúzov, nariadil sovietsky diktátor Josif Stalin. Počítal s tým, že sa izolovaný Západný Berlín bez možnosti zásobovania rýchlo vyčerpá a Sovietsky zväz v Nemecku upevní svoj vplyv.
Aj keď spojenci neboli na situáciu pripravení, USA už druhý deň vytvorili letecký most, prostredníctvom ktorého dopravovali do Berlína všetko potrebné pre prežitie zhruba dvoch miliónov ľudí. Do zásobovacích operácií sa postupne zapojili Briti, letci z Nového Zélandu, Austrálie, Kanady a Južnej Afriky. Do Berlína smerovali lietadla naplnené potravinami, ale aj uhlím.
Vo februári 1949 začala Moskva rokovať o ukončení blokády. Tá oficiálne skončila 12. mája 1949, napriek tomu spojenci pre istotu pokračovali v zásobovaní Západného Berlína až do júla toho istého roku.
