V knihe "Závislý?" rozoberajú jej autori možnosť závislosti bývalého amerického prezidenta Johna F. Kennedyho na metamfetamínoch, ktoré mu predpisoval jeho lekár. Opierajú sa pritom o tvrdenia uznávaného austrálskeho profesora, ktorý má podrobne zmapovanú históriu používania týchto látok.
Metamfetamín sa počas druhej svetovej vojny ocitol na zozname liekov tlmiacich bolesti a depresie vojakov nemeckej armády a bol bežnou súčasťou lekárničiek. Jeho smutnou históriu sa zaoberal aj profesor Nicolas Rasmussen. Ten vo svojej knihe uviedol, že droga, ktorá je v súčasnosti zakázaná, aktívne patrila aj do života bývalého amerického prezidenta Kennedyho. O tom, či mohla byť hlava Ameriky závislá na tejto látke a do akej miery mohla ovplyvňovať prezidentove najvážnejšie rozhodnutia, píšu Matt Noffs a Kieran Palmer vo svojej knihe.
Rodinné prekliatie, aké nemá obdoby: Po najväčšom životnom triumfe prišiel osudový zvrat na VIDEU
Exprezident trpel bolesťami chrbtice a jediný liek, ktorý ich dokázal tlmiť, bol práve metamfetamín, nazývaný aj modrý ľad, péčko či pervitín. Tvrdú drogu, pred užívaním ktorej varujú všetci lekári, a ktorá má na svedomí životy drogovo závislých, ich predchodcovia bežne podávali pacientom trpiacim bolesťami. Ešte v polovici minulého storočia nikto netušil, že liek, ktorý tak spoľahlivo utlmuje bolesť, časom vyvolá závislosť a podpíše sa pod vznik depresií. Niečo podobné sa podľa autorov knihy stalo aj v prípade Kennedyho, ktorý do kolotoča pravidelného užívania modrého ľadu pravdepodobne stiahol aj svoju manželku. Ich rodinný lekár Max Jacobson totiž desať rokov po smrti prezidenta priznal, že jeho prítomnosť obľubovali obaja manželia a on často sprevádzal prominentný pár na cestách a pravidelne navštevoval Biely dom. Dokonca potvrdil aj to, že prezidentovi musel látku aplikovať počas dôležitého stretnutia so sovietskym lídrom Chruščovom vo Viedni v roku 1961.
Noffs a Palmer nechcú týmto spôsobom bývalému prezidentovi ublížiť. Metamfetamín bol totiž ešte v 60. rokoch minulého storočia dostupný na lekársky predpis a jeho účinky vyvolávajúce závislosť sa prevalili až neskôr. V tejto súvislosti je preto potrebné pozerať sa na Kennedyho ako na človeka trpiaceho silnými bolesťami chrbtice, kolitídou a Addisonovou chorobou, ktorý iba tlmil svoje utrpenie a nechcel, aby mu bolesť ovládala a ničila život. Ak sa však na užívanie látky pozeráme z pohľadu dnešných odborníkov na drogovú závislosť, je jasné, že diskusia týkajúca sa Kennedyho možnej drogovej závislosti je na mieste. A tak teórie o tom, k akým dôležitým rozhodnutiam dospel pod vplyvom návykovej látky, alebo v akých prípadoch rozhodovala iba jeho čistá hlava, zostanú skutočne iba teóriami.
