PRAHA - Vedci z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity (PRF UK) zistili, že jeden z veľmi bežných vírusov znižuje inteligenciu nakazených ľudí. Protilátky na cytomegalovírus mala viac ako polovica testovaných. U starších ľudí sa podľa vedúceho tímu Jaroslava Flegra vyskytuje vírus ešte častejšie. Štúdiu zverejnil na konci marca prestížny vedecký časopis Scientific Reports.
Vedci skúmali stolicu našich predkov a zistili nechutnú pravdu
Cytomegalovírus patrí do skupiny herpes vírusov a nákaza ním je nenápadná. "U inak zdravých ľudí je infekcia považovaná za bezpríznakovú, môže však spôsobiť vážne komplikácie u pacientov s narušenou imunitou. Nákaza v tehotenstve môže negatívne ovplyvniť vývoj plodu vrátane poškodenia nervovej sústavy," uviedla PRF UK v tlačovej správe. Chronická infekcia však môže mať škodlivý vplyv na kognitívne funkcie vrátane inteligencie. Túto spojitosť objavili vedci pri výskume inej choroby.
"Primárne, už skoro 30 rokov, študujeme vplyv toxoplazmózy na mentálny výkon. Chceli sme sa pozrieť, či to, čo sme objavili u toxoplazmózy, sa objavuje aj u nejakého vírusu," povedal Flegr, ktorý vedie laboratórium evolučnej biológie. Vedci nepredpokladali, že spojenie medzi cytomegalovírusom a inteligenciou nájdu. Toxoplazmóza podľa ich skorších výskumov tiež znižuje inteligenciu, u cytomegalovírusu to ale vedcov prekvapilo. "U toxoplazmózy sa predpokladá, že je to manipulácia. Potrebuje sa dostať z medzihostiteľa do konečného hostiteľa - potrebuje, aby medzihostiteľa zožrala mačkovitá šelma," uviedol Flegr. Cytomegalovírus nič také nepotrebuje.
Zo zhruba troch stoviek testovaných ľudí sa nákaza potvrdila u 52 percent. Vedci k tomu využili výsledky krvných testov a ich prepočet, ktorým vylúčili takzvané falošne negatívne prípady. To sú tie, keď od nákazy uplynie dlhá doba a množstvo protilátok v krvi klesne natoľko, že sa nedajú zistiť priamo. "U starších ľudí sa počet nakazených blíži 80 percentám, ale môže byť ešte vyšší. Domnievam sa, že do konca života sa nakazí takmer každý," povedal vedec.
Vírus sa ľahko prenáša. "Hlavný trik, ktorý sa naučil, je, že nakazeným veľmi neškodí, takže ho ďalej šíria a lekári proti nemu nebojujú. Postupne sa tak nakazí celá populácia," vysvetlil Flegr. Zaberajú proti nemu niektoré antivirotiká, kvôli vedľajším účinkom môže ale liečba priniesť viac komplikácií ako život s nenápadným vírusom v tele. Liečba má význam skôr u ľudí s chronickými ochoreniami alebo oslabenou imunitou, ktorým by vírus mohol výrazne uškodiť.
Vedci sa teraz chcú pozrieť ešte na ďalšie vírusy a ich možný vplyv na inteligenciu. Tým ďalším bude EBV vírus spôsobujúci mononukleózu. Ľudia, ktorí chcú k výskumom Flegrovho tímu prispieť, sa môžu prihlásiť na stránkach pokusnikralici.cz. Nájdu tu dotazníky a testy, ktoré možno vyplniť on-line.
