Pocit neprítomnosti vo vlastnom tele vyvolali vedci pomocou okuliarov s virtuálnou realitou.
LONDÝN - Vedcom sa podarilo nájsť cestu ako u človeka vyvolať skúsenosť astrálneho cestovania. Experimenty, ktoré opísali v žurnále Science ponúkajú vedecké vysvetlenie fenoménu, ktorý údajne prežije jeden z desiatich ľudí.
Dva tímy, s pomocou okuliarov na virtuálnu realitu, dokázali to, aby mozog uveril, že telo sa nachádza niekde inde. Vizuálna ilúzia plus pocit, že ich tiel sa niečo dotýka, priviedlo dobrovoľníkov k tomu, aby si mysleli, že sa pohybujú mimo svojich fyzických tiel.
Výskumníci si myslia, že ich objav nájde využitie v praktických aplikáciách ako videohry, ktoré môžu pozdvihnúť na ďalšiu úroveň virtuality. V zdravotníctve budú môcť zase chirurgovia robiť operácie, vzdialení aj tisícky kilometrov od pacienta, kontrolovaním svojho robotického virtuálneho "ja".
Mnohí ľudia prežívajú podľa internetovej stránky spoločnosti BBC astrálne cestovanie spontánne. Tento stav býva však často aj dôsledkom omnoho nebezpečnejších okolností ako blízkosť smrti, prípadne použitie alkoholu, či drog. Podľa jednej z teórií záleží všetko od toho, ako ľudia vnímajú svoje vlastné telo. U tých menej spokojných je väčšia pravdepodobnosť, že sa im podarí zo svojej fyzickej schránky dostať.
Dva vedecké tímy z University College London, a švajčiarskeho Swiss Federal Institute of Technology v Lausanne veria, že našli neurologické vysvetlenie. Predpokladajú, že stáť za tým môže strata spojenia medzi tými časticami mozgu, ktoré spracúvajú vizuálne a dotykové podnety.
Vo Švajčiarsku poprosili výskumníci dobrovoľníkov, aby sa postavili pred kameru, pričom na očiach mali okuliare s virtuálnou realitou. Pomocou nich mohli vidieť svoj vlastný chrbát - trojdimenzionálneho "ja", stojaceho pred nimi. Keď experti pichli do ich tela perom, mohol to vidieť buď simultánne alebo s časovým odstupom na svojom virtuálnom chrbte.
Dobrovoľníci mali následne pocit, že pero spôsobilo vnem skôr na ich virtuálnom "ja" než ich skutočnom. Keď kameru prepli na snímanie chrbtu figúry, po pichnutí mali stále pocit, že je to ich vlastné telo.
Výskumníci si myslia, že ich objav nájde využitie v praktických aplikáciách ako videohry, ktoré môžu pozdvihnúť na ďalšiu úroveň virtuality. V zdravotníctve budú môcť zase chirurgovia robiť operácie, vzdialení aj tisícky kilometrov od pacienta, kontrolovaním svojho robotického virtuálneho "ja".
Mnohí ľudia prežívajú podľa internetovej stránky spoločnosti BBC astrálne cestovanie spontánne. Tento stav býva však často aj dôsledkom omnoho nebezpečnejších okolností ako blízkosť smrti, prípadne použitie alkoholu, či drog. Podľa jednej z teórií záleží všetko od toho, ako ľudia vnímajú svoje vlastné telo. U tých menej spokojných je väčšia pravdepodobnosť, že sa im podarí zo svojej fyzickej schránky dostať.
Dva vedecké tímy z University College London, a švajčiarskeho Swiss Federal Institute of Technology v Lausanne veria, že našli neurologické vysvetlenie. Predpokladajú, že stáť za tým môže strata spojenia medzi tými časticami mozgu, ktoré spracúvajú vizuálne a dotykové podnety.
Vo Švajčiarsku poprosili výskumníci dobrovoľníkov, aby sa postavili pred kameru, pričom na očiach mali okuliare s virtuálnou realitou. Pomocou nich mohli vidieť svoj vlastný chrbát - trojdimenzionálneho "ja", stojaceho pred nimi. Keď experti pichli do ich tela perom, mohol to vidieť buď simultánne alebo s časovým odstupom na svojom virtuálnom chrbte.
Dobrovoľníci mali následne pocit, že pero spôsobilo vnem skôr na ich virtuálnom "ja" než ich skutočnom. Keď kameru prepli na snímanie chrbtu figúry, po pichnutí mali stále pocit, že je to ich vlastné telo.
