MANILA - Pred tridsiatimi rokmi, 20. decembra 1987, došlo ku zrážke filipínskeho trajektu Doňa Paz s tankerom Victor na ceste do Manily. Pri následnom požiari zahynulo 4386 ľudí a táto tragédia je dodnes najväčšou námornou nehodou v dobe mieru.
93 metrov dlhý trajekt bol postavený na začiatku 60. rokov v Japonsku, v roku 1975 ho predali na Filipíny. Najskôr slúžil pod názvom MV Don Sulpicio a v roku 1981 bol premenovaný na MV Doňa Paz. Osudný deň asi o pol siedmej ráno loď vyplula z mesta Tacloban, cieľovým miestom bola Manila. Hoci povolená maximálna kapacita lodi bola okolo 1500 osôb, počet pasažierov na palube bol v skutočnosti viac než dvojnásobný. Počasie bolo pokojné, more trochu rozbúrené a za kormidlom stál neskúsený plavčík.
Pred 15 rokmi došlo k druhej najhoršej námornej tragédii: Mala viac obetí ako Titanic
Okolo desiatej večer sa Doňa Paz stretla v Tablasskej úžine východne od filipínskeho ostrova Mindoro s tankerom Victor, ktorý prevážal tisíce barelov ropných látok. V dôsledku nárazu začal z poškodeného tankeru vytekať jeho horľavý náklad, ktorý vzápätí explodoval. Vzniknutý požiar bol tak prudký, že väčšina pasažierov trajektu nemala šancu dostať sa z lode von a zomrela priamo v útrobách plavidla. Vyhraté nemali ani tí, ktorým sa podarilo utiecť. More v blízkosti miesta zrážky totiž bolo rovnako v plameňoch, živených ropnými produktami plávajúcimi na hladine.
Podľa svedkov sa cestujúcim nepodarilo dostať z nepochopiteľných dôvodov k zamknutým záchranným vestám a prakticky nefungovala organizácia evakuácie. Loď v čase katastrofy naviac riadil neskúsený plavčík, zatiaľ čo ostatní vysokí dôstojníci buď popíjali v bare, alebo sa pozerali na televíziu.
Vyšetrovanie pripísalo vinu za tragédiu až v roku 1999 vlastníkovi tankeru, ktorý plavidlo prevádzkoval bez potrebných dokumentov a nezabezpečil preňho kvalifikovanú obsluhu. Zároveň však poukázalo na skutočnosť, že trajekt prepravoval výrazne väčší počet cestujúcich, ako bola jeho kapacita. Trajekt klesol na dno po zhruba dvoch hodinách, torzo tankeru dokázalo odolávať ešte dve hodiny, ale i nad ním sa nakoniec vlny uzavreli. Uniknúť z horiacej lode sa podarilo len 24 cestujúcim. Z trinásťčlennej posádky Victoru vyviazli živí iba dvaja ľudia. Stroskotanci našli útočisko na palube iného trajektu, ktorý preplával miestom nehody. Následná pátracia akcia už žiadnych ďalších preživších nenašla.
Údaje o počte mŕtvych sa v dôsledku viac než značnej benevolentnosti vo vedení lodných dokumentov líši. Oficiálne bolo nahlásených vyše 1800 obetí. Skutočný počet však podľa odhadov presiahol 4000, čo z tragédie učinilo najhoršiu civilnú lodnú nehodu. Najväčší počet obetí v histórii moreplavby si potopenie lodi vyžiadalo v januári 1945, keď sovietska ponorka S-13 torpédovala nemeckú osobnú loď Wilhelm Gustloff, prepravujúci utečencov z východného Pruska. O život pri tom prišlo viac ako 9000 ľudí. Pri zrejme najznámejšej lodnej katastrofe - stroskotanie lodi Titanicu v apríli 1912 zahynulo 1503 ľudí.
