SEATTLE/PRAHA - Americký bombardér B-29 Superfortress bol jednou z najzložitejších zbraní druhej svetovej vojny, stal sa tiež symbolom ničivého bombardovania Japonska. Štvormotorové lietadlo, ktorého prvý prototyp vzlietol 21. septembra 1942, dokázalo uniesť až deväť ton bômb. Nálety superpevností, vyzbrojených zápalnými bombami, najprv vymazali zo sveta mnoho japonských miest, než dve lietadlá, nesúce jadrové pumy, zničili v auguste 1945 Hirošimu a Nagasaki.
Hrdina, ktorý zachránil svet: Odvrátil hrozbu jadrovej vojny, jeho smrť tajili takmer pol roka
Útoky lietadiel označených menami Enola Gay a Bockscar sú dodnes predmetom sporov. Zástancovia poukazujú na to, že používanie bômb zachránilo mnoho životov amerických vojakov. Podľa odhadov amerického velenia by pri invázii a bojoch len na ostrove Kjúšú zomrelo vyše 250.000 mužov a celkové straty by dosiahli milión. Proti týmto číslam ale stoja názory, že v čase použitia atómových zbraní bolo Japonsko vojensky a ekonomicky na kolenách a zhodenie bômb koniec vojny výrazne nepriblížilo.
Na druhej strane však tiež existujú hlasy, podľa ktorých atómové bombardovanie Japonska s najmenej 120.000 obeťami pomohlo zabrániť podobnému kroku počas studenej vojny. Státisíce mŕtvych a ranených obyvateľov Hirošimy a Nagasaki sa stali názorným príkladom toho, že použitie jadrových zbraní by viedlo len ku skaze a zmaru. Bez ohľadu na to, kto by prvý vypustil atómovú pumu alebo raketu na nepriateľa.
Otázniky ale nevyvoláva len použitie B-29 v dvojici útokov na Hirošimu a Nagasaki. Strieborné stroje už pol roka predtým generál Curtis LeMay nasadil do rozsiahlej bombardovacej ofenzívy, počas ktorej zápalnými bombami spálil rozsiahle oblasti krajiny vychádzajúceho slnka. Popolom ľahli desiatky tisíc prevažne drevených budov v Tokiu i ďalších mestách, počty obetí sa dodnes len odhadujú, uvádza sa najmenej 200.000 mŕtvych civilistov a kritici hovoria o tom, že išlo o vojnový zločin.
Po skončení druhej svetovej vojny začalo americké letectvo (ako samostatná zložka začalo fungovať v roku 1947) hľadať nástupcu B-29. Napriek tomu sa počas kórejskej vojny v rokoch 1950 až 1953 Američania bez nich nezaobišli. Lietadlá zmenili mnohé dôležité severokórejské mestá na sutiny a deštruktívne následky mali nálety tiež na infraštruktúru. Nad Kóreou prišli Američania o 35 strojov - straty boli asi desaťkrát menšie ako počas náletov na Japonsko, množstvo púm bolo pritom takmer rovnaké.
Ďaleký východ medzi rokmi 1944 a 1953 bol jediným miestom, kde sa Boeingy B-29 dostali do ostrého nasadenia, pôvodne však americké velenie plánovalo aj ich využitie v Európe. Superpevnosti totiž v porovnaní s najrozšírenejšími americkými bombardérmi B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator ponúkali nielen vyššiu nosnosť, ale tiež vedeli lietať rýchlejšie a vyššie a posádka sa vďaka pretlakovému trupu nemusela obávať ani nepohodlia pri dlhom pobyte v takmer desaťkilometrovej výške.
Z dôvodu oneskorenia spojeného so zavedením stroja sa plány zmenili. Novy Boeingov bombardér bol prevratný, avšak tiež nezvyčajne zložitý stroj a jeho vývoj sprevádzali ťažkosti. Pri havárii druhého prototypu v marci 1943 zahynul skúsený testovací pilot Edmund Allen, ťažkosti malo lietadlo napríklad s nie príliš spoľahlivými motormi, ktoré sa aj u sériových kusov často prehrievali. Nakoniec sa ale podarilo ťažkosti prekonať a v júni 1944 sa B-29 vydali prvýkrát do akcie.
Vo výzbroji amerického letectva vydržali superpevnosti až do roku 1960 (vylepšený model označený B-50 ešte o päť rokov dlhšie) a končili v pomocných roliach, slúžili aj k vypúšťaniu skúšobných lietadiel vrátane nadzvukového priekopníka Bell X-1. Boeingy B-29 lietali pod menom Washington tiež u britského Kráľovského letectva a v Sovietskom zväze sa potom stavali kópie Tupolev Tu-4, založené na strojoch, ktoré v ZSSR počas druhej svetovej vojny núdzovo pristáli.
Z takmer 4 000 lietadiel prežil až doteraz len zlomok. V Spojených štátoch, Veľkej Británii a Kórei sú vystavené zhruba dve desiatky kompletných B-29, vrátane strojov Enola Gay a Bockscar, k videniu sú aj časti lietadiel alebo vraky. Len dva Boeingy B-29 Superfortress, jeden s názvom FIFI a druhý Doc, sú schopné letu. Oba sú z roku 1944 a oba lietajú v Spojených štátoch - a kamkoľvek zavítajú, pútajú zaslúženú pozornosť.
