MOSKVA - Muž, ktorý zachránil svet. Aj tak zvyknú mnohí označovať Stanislava Petrova, bývalého sovietskeho vojaka, ktorý zachoval chladnú hlavu, odhalil falošný poplach a zabránil jadrovej vojne medzi Sovietskym zväzom (ZSSR) a Spojenými štátmi. Informovali o tom zahraničné médiá. Zomrel vo veku 77 rokov.
Stanislav Petrov odišiel v tichosti a v pokoji malého mesta blízko Moskvy. Zomrel už 19. mája, no o jeho smrti sa širšia verejnosť dozvedela až teraz. Na Petrovovu smrť podľa serveru Russia Today upozornil nemecký aktivista.
Chcel totiž bývalému sovietskemu vojakovi zablahoželať k narodeninám. O smutnej udalosti sa dozvedel priamo od jeho syna. Do dejín sa zapísal vďaka udalosti, ktorá sa odohrala krátko po polnoci 26. septembra 1983.
Falošný poplach takmer rozpútal vojnu
Stanislav Petrov bol v tom čase veliaci dôstojník, ktorý mal na starosti včasný varovný radarový systém v bunkri neďaleko Moskvy. Počítačové výstupy mu počas jeho služby naznačili, že z USA bolo vypálených niekoľko balistických striel namierených na Sovietsky zväz. "Keď som prvýkrát uvidel poplašný signál, vyskočil som zo stoličky. Všetci moji podriadení boli zmätení, začal som preto kričať povely, aby som predišiel panike," povedal pre RT Petrov.
Pokyny z protokolu sovietskych vojakov zneli jasne, okamžite vypáliť odvetnú jadrovú strelu. Petrov sa však v tom momente rozhodol neinformovať svojich nadriadených. "Mal som všetky dáta a informácie, že prebieha raketový útok zo strany USA. Ak by som poslal túto správu veleniu, nikto by proti tomu nenamietal a raketu by odpálili," povedal BBC Petrov v roku 2013.
Napriek desivej správe Petrov predpokladal, že išlo o poplach, akúsi počítačovú chybu. Podľa neho by totiž jadrový útok Američanov zahŕňal stovky balistických striel. "Všetko, čo som mal v tej chvíli spraviť, bolo dvihnúť telefón a vytočiť priamu linku na naše velenie. No ja som sa nemohol ani len pohnúť. Cítil som sa, akoby som sedel na vriacej panvici," pokračoval Petrov.
"Priznávam sa, mal som strach. Vedel som, že všetka zodpovednosť je v mojich rukách." Petrov sa však nakoniec rozhodol. Namiesto jadrového útoku nahlásil poruchu systému. "O 23 minút neskôr som si uvedomil, že sa nič nestalo. Ak by totiž došlo k ozajstnému útoku, už by som o tom vedel. Bola to pre mňa obrovská úľava."
Len som si robil svoju prácu
Napriek tomu, že ho za jeho rozhodnutie pochválili, bol napomenutý za to, že pochybil pri zapisovaní udalosti do lodného denníka. Jeho príbeh sa dostal na verejnosť v roku 1998 a ľudia ho za jeho činy začali vychvaľovať a označovať za hrdinu.
Od Združenia svetových občanov získal aj ocenenie adresované "mužovi, ktorý odvrátil nukleárnu vojnu". "Zo začiatku, keď mi ľudia vraveli, že ma v televíznych reportážach označujú za hrdinu, bol som naozaj prekvapený," povedal pre RT v roku 2010. "Nikdy som sa na seba nepozeral ako na hrdinu, koniec koncov, len som si robil svoju prácu."
