RÍM - Nezáleží na tom, koľko jeme, ale aj kedy to jeme. Makaróny, biftek alebo zmrzlina - ich vplyv na našu hmotnosť, ale aj krvné testy nie sú nikdy rovnaké, ak ich konzumujeme na raňajky, na obed alebo na neskorú večeru, píše taliansky denník La Repubblica.
Vedci skúmali rôzne skupiny myší, ktoré mali buď voľný prístup k potrave, alebo boli kŕmené v presne stanovených intervaloch. Iba u tých myší, ktoré boli nútené žrať v obmedzenom čase (dvanásť hodín počas dňa), sa znížila hmotnosť, a to bez potreby znižovať množstvo skonzumovaných kalórií.
"Ak aplikujeme náš výskum na človeka, ukazuje sa, že diéta je úspešná jedine vtedy, keď prijímame potravu počas dňa, keď sme v bdelom stave a aktívni," uvádza koordinátor výskumu Joseph Takanashi z amerického Southwestern Medical Center.
Skupina myší, ktorým bola nasadená diéta, si spravila z núdze cnosť a zjedla všetku svoju potravu v obmedzenom časovom úseku. A zároveň na veľké prekvapenie vedcov sa viac pohybovala a behala v kruhu pre škrečky, ktoré nikdy v klietke nechýbali. Ich krvné testy boli takmer dokonalé.
Vedci vyvrátili rozšírený mýtus: S diétami je to úplne inak, než si myslíte
Cirkadiánne rytmy regulujú nielen cyklus spánku a bdenie, vyplavovanie hormónov alebo také hodnoty, ako je krvný tlak. Ovplyvňujú aj metabolizmus, spôsob, ako konzumujeme kalórie, ako pomocou inzulínu spaľujeme cukry, ovplyvňujú činnosť pečene a funkcie enzýmov, populáciu baktérií v črevách a dokonca tukové bunky v tom, ako sú viac či menej pripravené na to, aby boli spaľované. Ak jeme v súlade s týmto rytmom, umožňuje nám to tráviť jedlo s menšími problémami.
To už pochopili starí filozofovia a lekári. Napríklad stredoveký židovský filozof a lekár Maimonides radil: "raňajkovať s kráľom, obedovať s princom a večerať s roľníkom." To sa v podstate zhoduje s tým, čo radia dnešní lekári. Kalórie skonzumované ráno zasýtia viac než keď sú zjedené večer. Dlhšie po nich nemáme pocit hladu.
Španielska štúdia z roku 2013, ktorá bola zverejnená v International Journal of Obesity, ukázala, že osoby držiace diétu, ktoré konzumovali po tretej hodine poobede, mali väčší problém zhodiť kilogramy. Podobné problémy mali aj tí, ktorí trpeli nespavosťou, a to práve preto, že sa neriadili cirkadiánnym rytmom. Tieto osoby mali okrem postavy problémy s glykémiou a rizikom cukrovky, zvyšovala sa im hladina cholesterolu a triglyceridov.
Epidémia obezity súvisí okrem ľahkej dostupnosti jedla a nedostatku pohybu aj s umelým svetlom. Tím vedcov z Ohijskej štátnej univerzity dospel k záveru, že sa rozšírenie nočného osvetlenia v 20. storočí časovo zhoduje s rastom obezity a metabolickými udalosťami života, ako je príchod noci, spánok a čas na jedlo. O jeho vplyve na metabolizmus a stravovanie nie sú dnes už žiadne pochybnosti. V budúcnosti by sa vedci mali zamerať na to, či to, že budeme jesť v súlade s cirkadiánnym rytmom, má tiež vplyv na dlhovekosť.
