RÍM - V treťom veku spí zle 70 percent mužov a 80 percent žien. Niektorí trpia tým, že sa v noci neustále budia, iní sa prevaľujú na posteli a nemôžu zaspať, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Bývate často unavení? Potom si prečítajte, či je vaše zdravie v ohrození
On skoro vstáva, aby sa šiel osprchovať. Ju budia nočné mory a nemôže zaspať, pretože ju prenasledujú chmúrne myšlienky. Príčiny sú rôzne, ale výsledok je rovnaký: po šesťdesiatom piatom roku sa spanie stáva čoraz viac akousi prekážkovou dráhou. Uviedli to experti z Talianskej spoločnosti pre gerontológiu a geriatriu (SIGG). Zdôraznili, že medzi pohlaviami sú rozdiely: napríklad muži v siedmich percentách prípadov nemôžu zaspať, pretože sa večer prejedli, a to je trikrát viac ako v prípade žien. Ženy zase zle spia kvôli bolestiam rôzneho pôvodu, ktoré sa u nich vyskytujú viac než u mužov.
"Odlišnosti nezávisia toľko na hormónoch, pretože po menopauze sú medzi mužom a ženou menšie rozdiely, spôsobené napríklad progestínmi, ktorých pokles spôsobuje nespavosť u žien okolo päťdesiatky," uvádza predseda SIGG Antonelli Incalzi.
Problémy so spánkom u oboch pohlaví majú rôzne biologické príčiny: u starých mužov to bývajú problémy s prostatou a močovými cestami, a to vysvetľuje, prečo sa sedem percent mužov budí, pretože potrebuje ísť na toaletu. Ženy naopak viac trpia úzkosťami a depresiami, a preto ich toľko spí nepokojne kvôli chmúrnym myšlienkam, navyše viac trpia chorobami ako je artritída a artróza, ktoré vyvolávajú bolesti a zhoršujú spánok.
Príčiny sú rôzne, ale výsledok rovnaký: starí ľudia spia zle. Nejde ani tak o menší počet prespaných hodín, ako skôr o kvalitu spánku. S vekom sa napríklad znižuje synchronizácia biologických hodín s cyklom svetlo-tma a stále častejšie sa stáva, že ľudia zaspia aj cez deň. Celkový počet prespaných hodín sa príliš nemení, ale starí ľudia majú pocit, že sú nevyspaní.
Po 65. roku života sa fyziologicky znižuje doba spánku potrebná na to, aby sa človek cítil dobre, ale len nepatrne. Pre dospelých sa odporúča sedem až deväť hodín spánku, pričom minimálna doba spánku potrebná na to, aby sa človek cítil dobre, je šesť hodín. Pri starých ľuďoch sa potreba spánku pohybuje medzi siedmimi a ôsmimi hodinami a doba spánku by nemala klesnúť pod päť hodín.
"V treťom veku je spánok roztrieštený a ľudia sa častejšie budia. Znižuje sa schopnosť hlbokého spánku, ktorý nám dáva do ďalšieho dňa sily a spôsobuje, že sa cítime oddýchnutí. Ide o spánok s pomalými vlnami, ktorý pôsobí na neurofyziologické mechanizmy spojené s pamäťou a kognitívnymi procesmi. Spánok je jedným z fyziologických javov, ktorý sa v priebehu života najviac mení, a strata neurónov, ku ktorej s vekom dochádza, ovplyvňuje spojenie medzi mozgovými bunkami, ktoré sú kľúčové pre produkciu pomalých vĺn. Preto je spánok starého človeka menej hlboký a roztrieštený," uvádza prezident Talianskej asociácie pre výskum spánku Raffaele Ferri.
Pri starých ľuďoch znehodnocujú spánok rôzne choroby. Sú to bolesti klubov, ale aj dýchacie choroby, ako je bronchitída alebo astma, ale aj spánková apnoe, kedy sa v noci zastaví dych, parasomnia alebo syndróm nepokojných nôh. Tento syndróm napríklad u žien spôsobuje, že umierajú takmer o dvadsať rokov skôr ako tí, ktorí ním netrpia, uvádza Antonelli Incalzi.
Nekvalitný spánok má ťažké dopady na zdravie. Typickými známkami je ospalosť cez deň, depresívna nálada, zníženie pamäti a schopnosti sústredenia. Nie náhodné sú všetky neurodegeneratívne choroby starých ľudí, ktoré vedú k prílišnej strate neurónov, sprevádzané poruchami spánku. Zvyšuje sa tiež riziko pádu: starí ľudia si môžu spôsobiť zlomeniny, ktoré je ťažké napraviť, a tie sú často predzvesťou celkového úpadku. "A to už nehovoríme o kvalite života: zodpovedajúci spánok je nevyhnutný na to, aby sme sa cítili dobre," hovorí Antonelli Incalzi.
