PHILADELPHIA - Zvyšujúce sa napätie medzi Severnou Kóreou a USA vyvoláva strach z nukleárnej katastrofy ešte viac, ako inokedy. Počítačový grafik Neil Halloran vytvoril desivé video, v ktorom sa snaží znázorniť, čo by sa mohlo stať, keby zlyhala diplomacia a niekto stlačí povestné červené tlačidlo. Vizualizácia prehľadne a zrozumiteľne mapuje problematiku a vývin v oblasti nukleárnych zbraní od prvého použitia atómových bômb v Hirošime a Nagasaki.
Video v úvode poskytuje informácie o svetovej populácii. Ročne na našej planéte zomrie 57 miliónov ľudí a narodí sa 140 miliónov. Znamená to, že ročný nárast populácie je približne 83 miliónov obyvateľov. Autor sa ďalej zameriava na to, koľko ľudí za posledných 50-tisíc rokov zomrelo. Pri údajoch o úmrtiach šikovnou grafikou poukazuje najmä na vysokú úmrtnosť počas dvoch svetových vojen a pomáha tak divákovi pochopiť rozsah údajov o našej populácii.
Vojenská akcia USA proti KĽDR: Štyri scenáre desivého útoku hrozia totálnym konfliktom
Vzhľadom na tému videa týkajúceho sa nukleárnej katastrofy, autor venuje zvláštnu pozornosť japonským mestám Hirošima a Nagasaki, v ktorých si atómové útoky vyžiadali až 165-tisíc mŕtvych. Silu týchto útokov z roku 1945 potom prirovnáva k súčasnému počtu nukleárnych zbraní vo svete. Halloran sa snaží pomocou vizualizácie znázorniť, čo by sa stalo, keby boli všetky použité.
V súčasnosti vlastní nukleárne zbrane deväť krajín. Neil preto berie do úvahy vyššiu hustotu potenciálne zacielených miest, ich ničivejšiu silu a zvýšený počet jadrových hlavíc. Vytvára tak hypotézu, ako by mohol vyzerať jadrový útok v súčasnosti. Neberie do úvahy iba okamžité obete, ale aj dlhodobé dôsledky, ktoré by mali na ľudstvo tragický dopad.
Expert pripúšťa, že čísla by sa líšili v závislosti od toho, kde by sa útoky vyskytli, ako aj od miery úspešnosti bojových hlavíc. Nepredpokladá, že v priebehu troch týždňov by počet obetí presiahol hranicu pol miliardy úmrtí. Na druhej strane pripomína katastrofálny enviromentálny dopad. Prachové búrky spôsobené jadrovými explóziami by zablokovali slnečné žiarenie. Znížené globálne teploty by potom dramaticky ovplyvnili poľnohospodárstvo. Dôsledkom by bolo viac úmrtí z hladovania a znečistenia.
V záverečnej časti videa autor buduje aj optimistickú víziu na udržanie mieru. Síce poukazuje na množstvo zbraní, ale vidí aj mierovú odpoveď. Tou by mohla byť zvýšená aktivita jednotiek OSN. Práve ich úsilie je podľa neho účinným nástrojom na minimalizáciu konfliktov, ktoré by mohli viesť k jadrovej vojne.
