BRUSEL - Ľudstvo dnes spotrebuje všetky prostriedky, ktoré mu planéta môže ponúknuť na jeden rok, a do 31. decembra bude žiť "na úver". Uviedli to v utorok mimovládne organizácie Global Footprint Network a Svetový fond na ochranu prírody (WWF). V spoločnom vyhlásení upozornili, že tento dátum každý rok prichádza čoraz skôr.
Streda 2. augusta je tento rok takzvaným "dňom prekročenia", čiže momentom, keď ľudia na Zemi už spotrebovali všetky prostriedky, ktoré planéta môže za jeden rok prirodzene vyprodukovať. Belgická televízna stanica RTBF upozornila, že Global Footprint vo svojich výpočtoch berie do úvahy uhlíkovú stopu, ktorú zanecháva ľudstvo (60 percent tvoria skleníkové plyny), zdroje spotrebované pri rybolove, chove hospodárskych zvierat a plodín, tempo výstavby a spotrebu vody.
V roku 2016 bol "deň prekročenia" dosiahnutý 3. augusta. Aj keď sa podľa stanoviska oboch organizácií za posledných šesť rokov tempo spotreby ľudstva s ohľadom na planetárne zdroje mierne spomalilo, tento symbolický dátum "neúprosne" ukrajuje z kalendára. V roku 1997 bol "hraničný deň" na konci septembra. Za 20 rokov sa dátum posunul na 2. august.
"Pre naplnenie našich potrieb potrebujeme v prepočte 1,7 planéty," cituje RTBF vyhlásenie Global Footprint Network a WWF. Podľa oboch organizácií daň tejto zvýšenej spotreby je už teraz citeľná: nedostatok vody, dezertifikácia, erózia pôdy, pokles poľnohospodárskej produktivity a populácií rýb, odlesňovanie či straty na biodiverzite.
Správa oboch organizácií však naznačila, že ešte je možné trend zvrátiť. Dobrým príkladom je trend "zelenej ekonomiky" s dôrazom na dekarbonizáciu. Aj napriek rastu svetovej ekonomiky, emisie CO2 súvisiace s energetikou sa v roku 2016 tretí rok po sebe nezvyšovali, čo možno čiastočne vysvetliť silným rozvojom obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny. To je dobrá správa pre EÚ, ktorej politika je založená na trvalo udržateľnom hospodárstve a boji proti zmenám klímy.
Európska únia je svetovým lídrom v presadzovaní a zavádzaní technológií pre čistú bezuhlíkovú ekonomiku, čo dokázala aj pri parížskej klimatickej dohode a o čo sa snaží zavádzaním princípov energetickej únie a podporou inovácií a rozvoja budúcich technológií.
