BRATISLAVA - Teplé letné počasie a dovolenkové obdobie je zrejme tým najobľúbenejším obdobím v roku. Človek si oddýchne od práce či od školy. V poslednom období sa však Zem prehrieva a letné teploty sú čoraz neznesiteľnejšie. Ak teploty vzduchu začnú dosahovať mimoriadne hodnoty, ich účinok negatívne ovplyvní mnohé oblasti ľudského života. Najnovšia štúdia dokázala, že extrémne horúčavy zvyšujú úmrtnosť obyvateľstva.
Teplo a horúčavy totiž patria k najsmrteľnejším fenoménom dnešnej doby. V podmienkach strednej Európy sú mimoriadne hodnoty teploty vzduchu nad 30 stupňov Celzia. Vysoké teploty majú na svedomí sucho, často sú dôvodom obrovským požiarov najmä v južnej Európe, môže dôjsť k znehodnoteniu ovzdušia či k poškodeniu vegetácie. Čo je však najhoršie, vlny horúčavy môžu mať naozaj závažné dôsledky na ľudské zdravie najmä u starších osôb.
Úmrtnosť obyvateľstva sa zvyšuje
Na základe rozsiahlych výskumov sa dá predpokladať, že periódy horúčav sú pod vplyvom otepľovania atmosféry čoraz extrémnejšie, dlhšie a dokonca čoraz častejšie. Ide o trend, ktorý má globálny charakter. Výskyt extrémnych horúčav so závažnými dopadmi na zvýšenú úmrtnosť ľudí bude narastať aj v budúcnosti. Zmena klímy môže totiž zvýšiť riziko podmienok , ktoré zvyšujú termoregulačnú kapacitu u ľudí.
Magazín Nature na základe 783 prípadov spojených s nadmernou ľudskou úmrtnosťou v dôsledku horúčav určil globálny prah, po prekročení ktorého sa d Približne 30% svetovej populácie je dnes vystavená klimatickým podmienkam, ktoré prekračujú túto smrteľnú hranicu najmenej 20 dní v roku. Ak sa skleníkové plyny výrazne nezredukujú, hrozba horúčav sa bude zhoršovať.
Podľa najnovšej štúdie Účinky letných periód horúčav na Slovensko v roku 2015 na ľudskú úmrtnosť (Human mortality impacts of the 2015 summer heat spells in Slovakia), na ktorej sa podieľali klimatológovia SHMÚ, boli periódy horúčav najhoršie v roku 2015 najzávažnejšia.
Dokumentovaných bolo takmer 540 predčasných úmrtí, čo predstavovalo 14 percentný nárast úmrtnosti oproti očakávaným hodnotám. Obzvlášť závažná bola situácia v období prvej polovice augusta 2015, ktorá spôsobila až 240 úmrtí z celkového počtu. Najvyšší nárast počtu úmrtí je pozorovaný deň po začiatku obdobia mimoriadne vysokých teplôt. Dôležitým poznatkom zostáva fakt, že v mnohých prípadoch by sa dalo predčasným úmrtiam predísť vhodnými opatreniami. Vlny horúčav sú totiž čoraz častejšie a plošne rozsiahlejšie.
Globálne otepľovanie a zmena klímy
Problematika globálneho otepľovania a zmeny klímy v spojitosti s narastajúcimi teplotami a čoraz extrémnejšími periódami horúčav sa v posledných rokoch dostala do povedomia nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Ide najmä o udalosti, ktoré sa odohrali v západnej Európe v lete roku 2003.
Ide najmä o obdobie prvej polovice augusta, pričom sa predpokladá, že kľúčovým faktorom teplotných anomálií bol deficit pôdnej vlhkosti. Rôzne štúdie vtedy odhadovali, že vlny horúčav v Európe mali na svedomí takmer 40-tisíc úmrtí.
V roku 2010 sa aktuálnosť tejto problematiky opäť zvýšila po extrémnej vlne horúčav, ktorá postihla západnú časť Ruska v júli a v auguste toho istého roku. Táto vlna si podľa odhadov vyžiadala vyše 55-tisíc obetí. Následky navyše v Moskve ešte zhoršoval smog a dym z rozsiahlych požiarov.
V júni tohto roka postihla západnú a juhozápadnú Európu jedna z najextrémnejších vĺn horúčav, pravdepodobne druhá najväčšia od roku 2003. Väčšina krajín zaznamenala priemerné mesačané teploty, ktoré boli o tri stupne vyššie ako udávajú normy. Síce v súčasnej klíme nie sú tieto teploty zriedkavé, za takmer 30 rokov došlo v rámci jednotlivých krajín k extrémnemu prehrievaniu. Kým v Belgicko bolo ohrievanie dvakrát väčšie, vo Francúzsku a strednom Anglicku bolo štyrikrát väčšie a v oblasti Španielska boli hodnoty vyššie až desaťnásobne, uvádza portál Climate central.
Scenáre do budúcnosti
Vlny horúčav sú v posledných dvadsiatich rokoch čoraz častejšie a vyskytlo sa niekoľko pozoruhodných periód, ktoré boli extrémne nielen dôsledkami na úmrtnosť populácie či ekonomické straty, ale aj tým, že priemerné teploty v tomto období dosiahli vysoké odchýlky od dlhodobých pomerov.
Autori príspevku publikovanom v Environmental Research Letters dospeli k pesimistickému záveru, že situácie extrémnych vĺn horúčav môžu do roku 2020, resp. do roku 2040 postihovať dvakrát až štyrikrát väčšie územie na pevnine. Výsledky modelových situácií sa zhodujú s očakávaným rastom globálnej teploty, ale aj s predpokladanými výsledkami z minulosti.
Tieto zmeny však neobídu ani Európu, ktorú dokonca čaká pesimistickejší scenár. Kým v súčasnosti miesta s trojnásobne zvýšenou teplotou (tzv. 3-sigma udalosť) tvoria 10% zo všetkých krajín, o 50 rokov sa tento počet zvýši na 60% až 80%. Znamená to, že udalosti, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú zhruba raz za 10 rokov, sa ku koncu storočia môžu vyskytnúť približne každý druhý rok.